Bus normal a Sucre..

---

Cesta zo Santa Cruz do Sucre bola kapitola sama o sebe a mozno by si zasluzila aj samostatnu kapitolu na blogu, bohuzial v soku ktory nam sposobila sme nespachali ziadne fotky a tudiz nic nebude.
Vyrazili sme asi o stvrtej uz skorej spomenutym priblizovadlom oznacenym ako "bus normal". Bola to blizsie neindetifikovatelna skatula japonskej vyroby, ktora zrejme vozila este aj samotneho Che. Medzi cestujucimi sme boli jedini turisti, zbytok bola zmeska bezneho pospoliteho ludu (vsetci vyzerali ako Winnetou..). Hned na zaciatku nasej cesty nas zaujal odhodlane vyzerajuci postrasi nacelnik, ktory s kamennou tvarou stal asi prve styri hodiny v ulicke busu a snad ani nezmurkal. Obratom dostal oznacenie Ironman (ale az taky husty nebol, nakoniec si sadol na zem!). Aj ked ine by ho asi vystihovalo lepsie. Resp. po par hodinach cesty, ked niektori cestujuci zistili, ze na tom krame sa skutocne daju zavriet okna (na niektore ale bolo treba silu slovenskych junakov), obratil sa jeden clen vypravy na druheho s otazkou, ci tiez citi aromu kurniku (spomienky na prazdniny u babky) nacoz dostal emociami nabitu odpoved : "Nie! To smrdi cely on! Jeho nohy.. a jeho ^%$#" .. dalej nepublikujeme. Este ze sa tu nikto nechyta na slovencinu..
Aby sme ale len nehanili, tak v autobuse podavali aj obcerstvenie. Pozostavalo z nejakeho nestastneho zvierata, ktoreho casti boli napichane na palicke a dozlatista ugrilovane. Po kratkej uvahe sme sa ale radsej rozhodli otravit niecim, co nase bruska poznaju a maju radi - keksiky znacky Mila. Blinkat z okna sa nam nechcelo, to nase neslo ani otvorit..
Aj napriek vyhrazkam, ze cesta bude trvat 16 hodin sme sa nakoniec dokdrcali do Sucre asi po 14ich niekedy o siestej rano. Mesto je velmi pekne a ovela utulnejsie ako Santa Cruz. Je aso 2700 m.n.m a posobi viac provincne, kym Santa Cruz je typicke velkomesto.
S hotelom co sme mali vytipovany sme to asi trosku prepiskli, ale cosi neblahe sme sipili uz pri nazve - Grand Hotel. Momentalne mame apartman ze by aj Paris Hilton bledla zavistou a s nasim imidzom a baglami tam navskutku zapadame. Ved foto napovie. Rano sme este skocili kupit listky na dalsiu cestu smer Potosi a zbytok dna sa len tulali a poznavali mesto. Rovnako ako v Santa Cruz tu maju rozkosne namesticko. V Juznej Amerike sa s namestiame vseobecne prekonavaju, jedno krajsie ako druhe..
Zajtra teda vyrazame do Potosi, kde sa asi zdrzime dlhsie. Je to cca 4000 m.n.m, takze budeme potrebovat cas na aklimatizaciu.

---

Photos

Grand Hotel..
..tolky luxus, to sa musim aj osprchovat?! AAAAAAA!!

Sucre
Plaza 25 de Mayo

Sucre
..malebne ulicky

Sucre
Namestie, iny pohlad..

Sucre..
..a zase namestie. Holt, nas dostalo :-)

Comments

[evica:)]

no som rada chlapci ze zijete aj vy aj vasa batozina..a ze igino nesklamal a pobludil:D drzte sa a davajte na seba pozor:)papapa

[Inga]

Zdraviom chalani :o)
Ahojte, tak este ze ste v predchadzajucom blogu spomenuli to ze ste neurobili ziadny zaver z Indie na ktory som dlho cakala!!! :o)) Som rada ze ste znovu na cestach - ja som spat v Londyne, momentalne s akutnou anginou ulievam sa z prace a to ze znova cestujete mi robi ohromnu radost... Ja som bola v SE Asia len 7 mesiacov, ale keby boli financie hned by som isla niekam aj na par rokov. Tesim sa na vase fotky a stories, xxx Inga

[Kosto]

Zaver?!
Ha! Zlodej krici chytte zlodeja! A kde mas Ty zaver? Skoncila si blogom z Disney Landu. Tiez sme nedockavo cakali nejake zhodnotenie.. :-) Dufame, ze anginu skoro zdolas a zase vyrazis na cesty, nech mame po navrate v praci co citat.. My sme zase raz vyrazili len na pat tyzdnov. O siedmich mesiacoch mozeme len snivat. Mozno potom ked vyhrame Lotto.. :-D