Prechadzka po Melbourne

---

---

Flinders Street Station

Vlak z Lilydale mi odchadzal o 9:20. Samozrejme moj brat mal zasa strasne vela casu, ale nakolko ja som uplny kludas, tak som si z toho nic nerobil. O tom potom, ze o 9:00 vystartoval z driveway ako taky sialenec a sinul si to 90 kade mal ist 60. Nastastie na neho niekto zablikal a za zakrutou uz aj merali policajti. Na stanicu sme dorazili asi 9:18 co som si stihol len kupit spiatocny a naskocit do cakajuceho vlaku. Za mnou sa dvere uz len zatvorili. Cisty blazon. A ja s takymto clovekom tu existujem uz 3 tyzdne.

Trvalo to presne hodinu na stanicu Flinders Street. Melbourne je velke napriec asi 120 km. Uz som to predtym spominal a teda aj podla casu cestovania vlakom do centra mesta vidiet, ze som netrepal. Nasi zelezniciari by sa mohli prist pozriet ako ma vyzerat cestovanie. Pekny pohodlny vlak, vzdy som vedel kam cestujem, kde presupit, na akej som prave stanici a aka stanica nasleduje. Pred centrom vlak pokracuje uz klasicky ako metro. Pod zemou. Stale hovorim vlak, ale bolo to pritom klasicke metro. Pocaj jazdy som si pozrel kde vsade by som mohol nastupit na ceste spat, aby som sa nemusel vracat do tej istej stanice. Do uvahy mi prichadzali dve moznosti: Melbourne Central alebo Parliament.

V Melbourne ma privitala nadherna budova stanice postavena v roku 1910. Bola vybudovana ako nahrada povodnej drevenej stanice z roku 1854, z ktorej prave v tomto roku aj vystartoval na svoju cestu prvy vlak v Australii. Dnesna budova stanice bola komplet zrenovovana v roku 1981 a je charakteristicka svojimi zltymi, tehlovymi murmi a bronzovou kopulou. Nad hlavnym vchodom su umiestnene hodiny. Ked sa v Melbourne povie "stretneme sa pod hodinami", tak su to preve tieto hodiny pod ktore treba ist. Zvnutra je vsak budova uplene moderna, su tam prehladne nastupistia, restauracie, informacie, pradajne listkov a automaty. Az po opusteni budovy sa clovek obzrie a uvedomi si ten protiklad moderneho vybavenia zvnutra a historickeho vzhladu zvonku.

St. Paul's Cathedral

Priamo oproti zeleznicnej stanice sa tyci do vysky majestana katedrala do ktorej ma to vyslovene vtiahlo. Budova je zvonku velmi krasna, postavena anglickymi architektmi (Wiliam Butterfield a Joseph Reed). Ako material na stavbu bol pouzity pieskovec. O jeho pouziti sa viedli dlhe roky pred zaciatkom stavby pocetne spory cim sa realizacia posunula z roku 1866 az na 1880. Katedrala bola vysvetena v 1891. Vo vnutri ma ocaril neskutocny priestor a vyzdoba. Vsetky okna mali farebnu mozajku s biblickymi motivmi a pocetna vyzdoba ornamentami. Samozrejme o oltari ani nehovoriac. V katedrale sa nachadza aj obrovsky organ, ktory je jediny existujuci exemplar anglickeho vyrobcu organov (firma TC Lewis & Co.). Katedrala sa pysi trinastimi zvonmi. Vedla katedraly je postaveny pamatnik pre kapitana Matthew Flindersa, podla ktoreho je pomenovana ulica na ktorej katedrala lezi.

Melbourne ZOO

Do ZOO som dorazil asi po hodine rychlej chodze po Elizabeth street, kde sa nachadzaju historicke budovy a neskor nemocnice Royal Melbourne Hospital. Pokladnicka pri kupe listka zanotila svoju obvyklu otazku ohladom post kodu kde byvam a tak som jej povedal, ze som zo Slovenska. To ju sice nadchlo, ale na cenu vstupneho to vplyv nemalo. Prave naopak sa poplietla a vydala mi o 20 AUD menej ako mala. Esteze viem pocitat a hned pri okienku som sa zasmial, ze miesto DISCOUNT mi dala EXTRA CHARGE. Zasmiali sme sa, zobral som planik ZOO a hor sa na lov.

Prve boli gorily, potom nadherny pelikan s kamosmi, dalej zebry a zirafy. Klasicke atrakcie v ZOO. Myslim, ze nie je co velmi pisat, ale treba pozriet fotky. Urobil som ich vela, ale vybral som tie co ma najviac zaujali. Niekedy som sa pristihol, ze pozorujem viac ludi ako zvierata. Niektori ludia, vacsinou oteckovia, sa spravali ako zvierata a vydavali rozne nepodarene napodobneniny zvieracej reci pre svoje ratolesti. Gorila sa tak otocila na krochkajuceho otecka a istotne si pomyslela: "Aha, to je clovek". Bolo tam aj niekolko tried ziakov - vsetci v rovnosatach, takze bolo jasne ze su skupina. Tym som sa snazil co najviac utiect a vyhybat sa im, lebo pozorovanie spravania sa ludi som uz nepotreboval vidiet. Aj tak boli vsade, tak som aspon pocuval co stebocu a skusal som sa tak, ci dobre rozumiem. Je super, ze tieto deti pouzivaju okliestenu slovnu zasobu a preto je im aj dobre rozumiet. Este som sa niekolko krat stretol s jednou arabskou rodinkou. Ku koncu sa uz otec rodiny na mna skeril, ze sme sa opat zrazili.

Take bolo ZOO v Melbourne. Bolo krasne teplo, cas obeda, vsetky zvierata vyhladavali ukryt a tien. Ale bolo toho vidiet dost. Naozaj pekne ZOO, velmi prehladne a dobre usporiadane. S mapkou v ruke nie je problem dostat sa vsade kam len chcete.

Finding ELVIS

Nedaleko od ZOO sa nachadza Melbourne General Cemetary, kam som sa uz niekolko tyzdnov chcel ist pozriet. Presnejsie od cesty do Torquey, kedy sme prechadzali prave popri tomto cintorine. Na vstup som pouzil najsevernejsiu branu, aby som sa uz z cintorina len priblizoval ku stredu mesta. To miesto malo hned od vstupnej brany taku zvlastnu atmosferu. Bolo tam akosi mrtvo. Skutocne. Je to najstarsi cintorin v Melbourne. Ked si vsak predstavite, ze Melbourne sa zacalo osidlovat niekedy okolo roku 1850 a to vacsinou mladymi vitalnymi ludmi, tak vacsina zacala zomierat az okolo roku 1900. Preto som tu nenasiel velmi stare hroby alebo hrobky. Narozdiel od pocetnych parkov, tu bolo velmi malo stromov a velke casti cintorina pripominalo hroby na pusti. Pohlad na tie hroby kde v pozadi sa tycili mrakodrapy bol zaujimavy.

Z google earth som vedel, ze niekde na tomto cintorine sa nachadza pamatnik pre Elvisa Presleyho. Nedalo mi to vela namahy a v strede cintorina som ho aj nasiel. Co ma vsak zaujalo nebol pamatny kamen, ale jeho najblizsie okolie. Pamatna doska bola osadena v akomsi polkruhu vytvoreneho z pieskovca, ktory bol prespikovany dierami, priechodmi, proste ako emental. No a v tychto otvoroch a vyclenkoch boli posadene sukulenty roznych druhov. Velmi ma to nadchlo a potesilo, lebo ja mam sukulenty najradsej. Tak som tam len tak stal a obdivoval...Elvisa.

Melbourne Central Station

Myslel som si, ze uz to musi byt prave ta budova pri ktorej som prave stal. Ale nemal som istotu. S mapou v ruke som sa rozhliadal po nazve ulice na ktorej rohu som prave bol. Podisiel ku mne taky fajn patdesiatnik a spytal sa ma ci nepotrebujem pomoct. Aj ma to potesilo, lebo keby tak nespravil, tak asi prave jeho oslovim ja. Stal totiz odomna tak meter daleko a bolo to proste jasne. Pozdravil som ho a vravim mu, ze som si dost isty s tym kde som, len si to chcem overit. Nato sa ma spytal co hladam. Ked som mu povedal nazov, tak sa siroko usmial a vravi, ze ani neviem ako daleko som od toho miesta. Naco som mu odpovedal, ze jeden meter a on mi to potvrdil: "exactly". Uz len zo mna vytiahol kam chcem ist a po nazve Lilydale ma odviedol ku vchodu a vravi: "dve schodistia dolu a uz si na nastupisti". Fakt mily chlapik. S podakovanim som sa rozlucil a vosiel do budovy podla jeho navigacie.

Vosiel som na -1. poschodie a skoro som "odpadol". Vo vnutri velkej a vysokej haly bola starodavna budova povodnej stanice. Vsade okolo moderne centrum s vela obchodmi a podobne. V hale bol zaparkovany dzip prerobeny na diskotekovu aparaturu a DJ daval co to dalo. Mal som 6 minut na to, aby som vsetko zachytil a potom som uz letel na nastupiste cislo 4, kde o 15:58 pristavilo moje metro spat do Lilydale.

---

Photos

Usporny system?