Indonesia - Bali - Gili Islands - Lombok

---

Tyzden po navrate z mojho australskeho tripu vyrazam na svoj posledny. Cestou domov to beriem cez Indoneziu. Zo Sydney letim priamou linkou do Denpasaru - hlavneho mesta ostrova Bali, na ktorom zacinam svoje cestovanie. V Denpasare som sa rozhodla ostat par dni a pozriet si okolie. Ako prvu som navstivila najslavnejsiu a najkomercnejsiu plaz ostrova - Kuta Beach. Kedze som sa sem vybrala v marci, teda mimo hlavnej turistickej sezony, nebolo tu vela ludi. Plaz krasna, obrovska a pokojna. Trochu sice spinava vdaka vyplavenym odpadkom, ale nebolo to az take zle. Jedine, co mi tu naozaj prekazalo boli neskutocne otravni obchodnici, ktori sa snazia predat naozaj vsetko a za kazdu cenu. Ale toto patri k Indonezii, takze som si na to musela rychlo zvyknut. Oproti tomu velmi prijemnym zazitkom boli turisti z inych casti Indonezie, ktorych som stretla na prechadzke po plazi. Ich zvedavych pohladov som si nemohla nevsimnut, no prekvapenie prislo az ked za mnou prislo mlade dievca asi okolo 16 rokov, ze ci sa s nou nevyfotim, lebo vraj este nikdy nevidela taku krasnu zenu. Priznam sa, ze som v prvej chvili zavahala, ci si zo mna nerobi srandu, ale potom mi doslo, ze asi tak casto vysoku blond belosku nestretava, tak reku asi to mysli vazne. Ked som suhlasila, dobehlo asi dalsich 15 dievcat v podobnom veku (skutocne netusim odkial sa tak zrazu zobrali) ze sa chcu tiez fotit. A tak som pozovala ako celebrita 😊 Bolo to velmi mile a prijemne, ony boli strasne vdacne a asi milion krat mi podakovali. O par metrov dalej sa situacia zopakovala s o nieco starsimi ludmi, avsak taktiez Indonezanmi. Kedze som vtedy na sebe nemala absolutne ziaden make-up a vlasy len tak v drdole, lebo tam bolo strasne teplo a dusno, po tomto zazitku som sa uz ani o ziadne skraslovanie nesnazila. Pre nich som bola skratka nadherna 😊 Bol to velmi mily zazitok.

Dalsi den som sa vybrala pozriet troska vzdialenejsie okolie, a tak som si objednala auto so soferom. Ano, znie to strasne snobsky, ale tuna plati opacne pravidlo ako u nas - za malo penazi vela muziky. Bali je stale velmi chudobna rozvojova krajina, ktora zije primarne len z turizmu, takze zaplatit si takyto vylet je na nase pomery skutocne za "babku". A tak vyrazame smer Uluwatu. Najskor idem pozriet plaz, ktora je sice mala, ale neskutocne nadherna. Jemnulinky zltucky piesok, okolo skaly a utesy, azurova voda, nieco neskutocne. Fotodokumentacia asi hovori za vsetko. A aj tu sa mi stalo, to co predtym na Kuta, opat sa so mnou chceli fotit 😊 Po kupani a kratkom opalovani sa vyrazam na dalsie miesto v tejto oblasti, do chramu Uluwatu, ktory je na rozlahlom utese odkial je nadherny vyhlad na vlny Indickeho oceana triestiace sa o utesy. A tu stretavam prve opice zijuce vo volnej prirode. Su velmi zlate a priatelske, najme ak mate pre nich jedlo. Po navsteve chramu ma ujo sofer berie do vybornej seefood restauracie v Jimbarane. Grilovana ryba, plaz, slnko a este aj vyhlad na letisko a vzlietajuce lietadla. Asi nemozem byt stastnejsia. Odtialto ma caka uz navrat do hotela.

Den na to sa presuvam severnejsie do vnutrozemia, do mestecka Ubud. A tu spoznavam skutocne Bali. Tentoraz som sa neubytovala v hoteli, ale u rodiny, ktora prenajima 4 izby turistom. Izba bola skutocne prekrasna, cela v balinejskom style. Nema zmysel popisovat, fotky hovoria za vsetko. Prvy den v Ubude som stravila spoznavanim okolia a navstevou Monkey Forest, co je, ocividne podla nazvu, prales opic. Tie boli aj tuna velmi priatelske, obzvlast ak ste mali pre nich banany. Ja som nemala, ale aj tak sa mi podarilo odfotit sa s jednou opickou na ramene. Druhy den som si opat zaplatila sofera s autom a sla si pozriet ryzove terasy. Ujo mi rozpraval ako pestuju ryzu a dokonca ma zobral az uplne dolu medzi policka. Bolo sice dost mokro a smyklavo, ale daval na mna pozor, aby som nespadla. Odtial ma zobral na farmu, kde sa pestuje kava. Tu sa absolvovala ochutnavku najroznejsich druhov kav a dokonca aj tej najdrahsej na svete - luwak, ktora je u nas znama ako cibetkova. Ano, to je ta, co prechadza traviacim traktom toho zvieratka. Chut kavy vsak podla mojho nazoru nebola nicim az tak vynimocna. Pre mna osobne by rozhodne nestala salka tejto kavy za tolke prachy, ale som rada, ze som mala tu prilezitost ju ochutnat. Z farmy ma ujo sofer (samozrejme, ze som zabuda jeho meno) zobral este do hinduistickeho chramu. Ta satka, ktoru mam na sebe je sari, ktorou som musela mat zakryte nohy pred vstupom dnu. Aj ked hovorit o "dnu" je troska nepresne, kedze tieto chramy su otvorene a vsetko je vlastne vonku 😊 Dalsi den som si objednala toho isteho uja s autom a ten mi pripravil dalsi dobrodruzny a spoznavaci den. Rano ma zobral na vystupenie tradicnych balinezskych tancov, potom na navstevu tradicnych domov postavenych len z bambusov bez elektriny alebo akychkolvek inych podobnych zalezitosti a nakoniec este k nadhernemu vodopadu. A tak bol dalsi uzasny den za mnou. Nasledujuci som stravila uz len oddychom a blizsim spoznavanim mestecka, kedze na druhy den som sa presuvala zase inam.

Dalsou destinaciou bolo mestecko Amed, ktore sa nachadza na vychodnom pobrezi Bali. O mestecku sa ani velmi neda hovorit, je to skutocne len dedina. Turisti sem prichadzaju najma kvoli snorchlovaniu a potapaniu sa. Ja som sa chcela ist potapat, ale bol trocha problem zohnat mi instruktora, ktory by sa potopil so mnou, kedze ja nemam certifikat, tak sama ist nemozem. A nakolko som tu bola vlastne len jeden cely den, tak nebolo ani vela casu. No nic to, caka ma dalsi vylet - ostrov Gili Trawangan.

Gili ostrovy Trawangan, Meno a Air su malinke ostrovceky vychodne od Bali blizko ostrova Lombok. Vacsina ludi zacina, a prevazne aj ostava, len na prvom, teda na Gili Trawangan. Je najvacsi spomedzi tychto troch, je tu najviac moznosti spolocenskeho vyzitia a teda najvacsia zabava. Ostrovcek je sice najvacsi spomedzi uvedenych troch, ale prejst ho dookola peso trva asi hodinu a pol. Su tu zakazane motorove dopravne prostriedky, takze sa tu mozete prepravovat jedine bicyklom alebo "taxikom" s pohonicom a konom. Je to celkom prijemne chvilu nepocut neustale znejuce klaksony a zvuk skutrov, ktorych je inde neskutocne vela. Co sa mi vsak najviac pacilo bol ten neskutocne biely piesok a azurovo modra voda. Toho som sa nevedela nasytit. Osobne som belsi piesok este nevidela, ale bolo mi povedane, ze belsi je uz len v Brazilii a na Kube. Tak dufam, ze sa o tom niekedy presvedcim na vlastne oci 😊 Kazdopadne toto bol pre mna neskutocne krasny pohlad kedykolvek som sa pozrela smerom na more a plaz. V tejto oblasti je taktiez vela koralovych utesov, takze je taktiez velmi zaujimava najma na potapanie a snorchlovanie. Ja som sa vybrala na celodenny vylet na lod so snorchlovanim na troch miestach v okoli ostrovcekov. Nieco prekrasne. More bolo pokojne, takze toto bol naozaj zazitok. Nakoniec sme sa doplavili na Gili Air, kde sme si dali neskory obed a potom sa vratili naspat na Trawangan. Celkom vtipny zazitok som inak mala cestou z Amedu na Gili. V pristave som sa dala do reci s jednym mladych chalanom, ktory taktiez cestoval sam. Na lodi si potom sadol ku mne a az tu sa ma spytal odkial som. Ano, bol to Slovak 😊 Ale nezije na Slovensku, ale v Holandsku a teraz je na parmesacom vylete po Azii a Australii. Prvy Slovak, ktoreho som asi za posledny mesiac stretla. A vlastne aj jediny, ineho som potom uz nestretla. A taktiez ja som pre kazdeho bola prva a jedina osoba zo Slovenska, ktoru kedy stretol. Takze som velmi intenzivne propagovala nasu malinku krajinu. A vdaka tomu, ze bolo vsade tak malo turistov a kazdy si ma pamatal, tak dost vela ludi teraz vie, kde sa nachadzame 😊

Posledny ostrov, ktory som v Indonezii navstivila bol Lombok. Kedze som sa kratko predtym dozvedela, ze sa tam nejak rozsirila malaria, nechcela som tu zostavat prilis dlho, takze som tam bola len na jednu noc. Dorazila som presne na svoje narodeniny. Aj tu som si zaplatila sofera, akurat tentoraz nie s autom, ale so skutrom. Bolo to celkom dobrodruzstvo, pretoze ma zobral na take miesta, kam podla mna ani turisti nechodia, pretoze tam nebol absolutne nikto. Sli sme k takym dvom vodopadom, nieco neskutocne nadherne. K tomu druhemu som sa musela splhat cez mokre skaly a pochybne drevene mosty, ale vsetko som zvladla a vratila sa cela a v poriadku. Odtial sme este isli pozriet jeden velmi stary chram, podla odhadov ma vraj asi 500 rokov. Jednoznacne to stalo za to. Ludia v Indonezii su naozaj velmi priatelski a radi so vsetkym pomozu. Aj tento chalan mi potom ked sme sa vratili este zohnal ubytovanie za polovicnu cenu, vecer sme si sadli na pivo a rozpravali sa a tak. Bolo to velmi fajn.

Z Lomboku som sa na koniec vyletu vratila spat na Bali, do oblati Sanur, ktora je nedaleko Denpasaru. Tu som si povedala, ze uz chcem len lenosit a vegetit a konecne sa trochu opalit, lebo by mi nikto neveril, ze som bola v exotike keby som sa vratila taka biela. Ja som totiz na opalovanie nemala ani cas, ved som stale niekde bola. Takze posledne styri dni som si vyhradila len na tuto (ne)aktivitu. Zo styroch dni som sa vsak nakoniec opalovala len polovicu. Dovodom bol balinezsky novy rok, ktory bol konkretne 31/3. Rok 1936. Oslavy noveho roka spocivaju v tom, ze je zakazane vychadzat z domu, pocuvat nahlas hudbu, pozerat televiziu a podobne. Nejazdia auta ani ine dopravne prostriedky a vsetko je zatvorene. Hinduisti maju tento den stravit meditovanim a modlitbami. A my turisti musime tento zvyk respektovat. Takze som bola cely den zatvorena v izbe a zabijala cas surfovanim po nete, pozeranim filmov a citanim. Bol to velmi dlhy den, ale zvladla som ho. Den pred novym rokom bol taktiez nieco ako silvester. Niekolko dni predtym miestni vyrabali obrovske postavy duchov, tanecnic a zvierat s ktorymi potom predvadzali nieco ako vystupenie. Bolo to celkom zaujimave, pretoze je to nieco celkom ine oproti tomu na co sme my v Europe zvyknuti. Den po novom roku nastala uz len kruta realita - navrat domov...

Aj na tomto vylete som stretla a spoznala velmi vela ludi. Prevazna vacsina boli prave miestni, za co som vdacna, pretoze som mala moznost trocha nahliadnut do ich kultury, zivota, myslenia. Su to neskutocne mili a dobrosrdecni ludia. Samozrejme aj obchodnici, ktori vam natlacia vsetko, len aby zarobili a je tazke ich odmietnut, ale to patri k ich kulture. Do Bali som sa uplne zamilovala a verim, ze sa sem este urcite vratim.

---