128.den - isfahan

---

Ranajky rovnake, nic extra.

Po jedle postel a pocuvanie hudby.

Nieco pred 1200 poplach na izbe.

Dosli vystahovat madara.

Ten si myslel, ma check out az zajtra.

Batoh ma menis nez ja.

Doobeda este smer vlavo a stale po hlavnej na postu.

Pred nou ma jeden guide co robi free tour (to isto free) z ubytka (start vzdy o 1000) varoval, ze je strasne velka tak nech znamky kupim radsej u nich.

Prichadzam na postu. Normalna velkost.

V Strede velky okruhky stol, tak zistujem u satkovej hlavy kde kupim znamky.

Posiela ma k chlapikovy vedla. Jedna znamka za 30k r, som zvedavy ako dlho to bude cestovat do roznych kutov sveta.

Mam 10pohladnic no berem 9znamok, dve mam od chalana z ubytka.

Satkova hlava mi vydava 200k, az na ubytku som si uvedomil, ze ma ojebala o 30k r.

Znamky nalepene, reku kupim si este neake domov.

Tak ma smeruju do malej miestnosti.

Maju tu aj znamky pata a mata (tak prezyvaju svojich vodcov). Hned mi hovori, ze moc popularny su tu neni.

Sprievodkyna odchadza, tetula za stolom mi vravi 400, no podla znamok je to 40. Bere mi z ruky 100 a vydava 60. Nuz si pomylila ang slovka.

Pohladnice hadzem do schranky co je pred postu.

Na ubytko som si chcel kupit aj dinku ale zas si nadhodili cenu, tak som im ju tam nechal.

Mensi konflikt s motorkarom, kokot ma skoro zrazil na prechode a este picoval. Tak som po nom zacal vykrikovat. Stary ujko ma ukludnoval a tahal bokom.

Co sa tyka motoriek, nevidel som tu ani jeden skuter ci automata, vsetku tu jazdia velke motorky, ziadne nove ale i tak idu ako hodinky.

V supermarkete kupene neake tie veci na dnesnu turu a zas mini oddych na ubytku.

Dnesny ciel pohorie sofe.

Zistujem cenu bagety s kuracim masom. Cena asi ok. Masa vsak malo.

Este reku dam tocenu zmrzlinu, tak mu davam 20k,no on zapoti 50k. Vcera som ju tu mal opodial za 30k (cena zalezi podla kornutka)

V metre opat problem s listkom. Proste treba karticku.

Predajca vsak pohotovy, jeden chlapik si u nho dobijal kredit, tak mu ho navysil o jeden vstup a isiel som s nim.

Opat dlha cakacka na metro.

V metre som zazmatkoval a po 3staniciach vystupil, bol som v tom, ze idem naopak. No siel som dobre, tak zbytocne zdrzanie.

Konecna v mapach a v skutocnosti sa vola inak.

Na konecnej sa ma ujima ujko.

Ma vraj vcera videl v bazari zo svojho obchodiku.

Naviguje ma smerom na pohorie.

Vonku riadne pecie. Tez som mohol ist neskorsie a nie uz o 1400.

Vchadzam do arealu pod horou hned prvym vstupom kade chodia auta k lanovke.

Krizom cez vyprahnutu zahradu s prehistorickymi zvieratmi sa napajam na trasu hore.

Zadna prasna cesta ale pekne sochy a vydlazdene cesta.

Obcas som stretol i par domacich.

Odpajam sa od peknej cesticky a smerujem k pevnosti shah dezh.

Ono sa nakonec ocitam pod nou.

Ide sa po okraji skaly ale cesta bezpecna, zaistena zabradlim.

Nastastie sa ide dost dlho v tieni. Pauzicka a opat na slnku.

Pekny vyhlad na cele mesto na jednej strane a pekne sklanate utvary na druhej.

V mape bola i daka jaskyna, tak smerujem k nej, som si aspon myslel.

Prichadzam k vypukline, dnu matrac, pred nou ohnisko.

Kukam do mapy a jaskyna je kusok dalej a vysoko.

Stupam ale teren nahovno tak to vzdavam.

Na samotnu pevnost som tiez neliezol. Z druhej strany to vyzeralo onicom.

Len hradby a v strede pevnosti ohradene vysielace.

Obchadzam horu, prostredie pekne.

Prichadzam k stanici lanovky, relax v tieni, na vyhliadke nalepena nalepka.

Vyhlad do pustnej krajiny (kamenna, nie pieskova)

Klesanie dole po prasnej ceste kade chodia sluzobne vozidla.

Hore na skale jeden lezec, bez istenia ale zato s radiom na plne gule.

Oproti mne uz domaci.

I tato lokalita je popularna na piknikovanie.

Pri lanovke je aj bowling.

Na metre rovnaka situacia ako sem. Ziadny problem.

Davam opat hriby ako vcera.

V supermarkete kupa chipsov, fanty a dzusu.

Pri pokladni pokus o ojeb alebo neznalost pokladnicky.

Mal som platit 200 (tolko svietilo na displeji), davam jej 500, vydava mi 200. Tak reku este 100, furt mi ukazuje na displej, ze 200 je vydajok. Tukam do mobilu lahku matematiku, no prichadza veduci (?) Nieco jej hovori a dostavam chybajucu 100.

Baba zadna stara ale mlada.

Po tomto prichadzam na ubytko uplne mimo. Uz som neni ani nasrany, citim uz len totalnu bezmocnost, prazdno. Po ture som myslel, ze budem plny energie ale nic take, priroda mi tentokrat baterky nedobila.

Tato krajina ma totalne psychicky odrovnala. A to mala byt top krajina s vsade pritomnymi priatelskymi ludmi aspon podla pocutia.

Ano kazdy sa tu usmieva, vita cloveka, dakuje mu az nohy bozkava ale vsetko je to falos. Vietnamci, indovia ci thajci su oproti irancom amateri.

Uplne som rozhodnuty, ze zajtra zoberem bus do tabrizu a odtial armensko (skratenie pobytu o tyzden). Tam hned zakotvim v prvej dedine a sundam sa araratom.

Normalne mam chut utiect z tejto pokryteckej krajiny.

Fra skupinka ukoncila skolu varenia, neskor ponukali cele osadenstvo.

Vo dvore domaca sebranka, co sa furt podlizovala turistom ti im falosne usmevy oplacali.

Je mi tu z toho na grcania.

Mozna normalny ludia su na dedinach ale tazko povedat.

A este jeden poznatok, stara generacia ma ani raz neojebala, vsetci ojebavaci su mlady ludia, obcas stredna generacia ale ako vravim vacsina su mlady.

A dost tychto mladych ma v hladaciku utek do europy. No dakujem pekne za taku chatru.

I co mi ludia pomahali, vacsina stary, stredny ale nik z mladych.

Trump by sa uz mal konecne rozhybat a trosku to tu precistit od skodnej.

Este som popisal s par ludmi cez whatsapp, reku sa zbavim tohto bezmocneho pocitu ale nefungovalo to.

Bohuzial spartak v predkole uefa vyfasoval bosnu a nie gruzinsko ako som si zelal, tak futbalik nebude.

Zajtra uvidim ako dalej, musim sa na to vyspat.

Pocital som peniaze a veru uz ich nemam tak vela ako som si myslel.

Naklady

9xznamka : 300k r
3xznamka : 40k r
nakup : 45k r
Bageta s kebabom : 130k r
Metro : 10k r
Metro : 10k r
Hriby : 120k r
Nakup : 200k r

---