38.den - presun bukittinggi

---

Ranajky ako obvykle.

Po jedle zistovanie u jedneho zo zamestnancov odkial chodia busi do bukittinggi. Ten vraj, ze nic nechodi ale vie mi objednat dodavku co ma vyzdvihne a vylozi v mojom hoteli, cena 50k r. Tak nic teda.

Pobalil som sa a siel relaxovat k moru.

Skoda tych odpadkov inak by to tu bolo ok.

Po promenade dalej nasever.

Bohuzial ta skoncila velmi skoro tak chodza po ceste. Premavka dost velka.

Pri mori same posedenia.

Jednenu som neodolal a sadol si na kokos. Vsetci mali rovnake vypisane ceny 5k r.

Relax s vyhladom na more, na stole kokos. Idylku rusil len hluk z aut.

Po odpocinku dalej popri mori ale auta ma nakonec vyhnali do vnutrozemia na ul. Veteran.

Povodne som chcel chytit angkot (bemo, jeepney, microlet) ale rozmyslel som si to, sak to je len 5km to zmaknem.

Co bola dobra debilita. Vacsinou neexistujuce chodniky, ked aj boli, tak zatarasene autom, motorkou ale stankom.

Vacsina cesty teda po ceste, premavka ok, auta ma v pohode obchadzali.

Nic zaujimave po ceste, obchodiky, jedlo.

Pred obchodikom opodo (mobil) tancovali zamestnanci aby prilakali ludi.

Pred policajnou stanicou policajti obcas zastavovali motorkarov.

Slnko riadne pieklo ale v porovnani s penangom to tu bola prechadzka ruzovou zahradou.

Zrazu trubenie, sireny. Kolona co isla na pohreb, vsetci sa uhybali.

Konecne som prisiel na jl parman a jl paus. Oproti ubytku ion. Neda sa to minut stoji tam kopa dodavok.

Pytam sa chlapika na moju destinaciu. Posiela ma kupit si listok, normalne ho aj fasujem, cena 20k r.

Chvilka cakania na stlcenej lavicke a uz sedim v dodavke.

Dnu sme len 4 + sprievodca na drevenej stolicke.

O par metrov je dalsia prepravna spolocnost tranex (v lp su spominany).

Sofer ide cez mesto jak blazen, snazi sa obehnut vsetky dodavky smerujuce nasim smerom.

Dovod jednoduchy, na dalsom stanovisku cakaju ludia, do skor dojde ten skor jede.

Pri univerzite dlhsia cakacka, pristupil len jeden clovek.

Vsetci studenti po areali jazdili na motorkach.

Opat zavody a dalsie naberanie ludi. Sprievodca vystupuje a uz si to valime do nasho ciela.

Cestou niekto vystupi, pristupi.

V aute mini pokec s domacimi. Vzdy ked ich pozdravim po indonezsky si myslia, ze vravim touto recou. Po pozdrave vzdy prichadza od nich otazka odkial som a ako sa volam (toto tez rozumim, indonezstina je lahky jazyk).

Do auta naskakali muzikanti. Gitarista a spevak v jednej osobe a druhy clovek asi len ochranka.

Hral a spieval pekne, par ludi mu dalo z auta prachy. Chcel som i ja ale stupil mi na nohu tak nist.

Neskor dnu nastupili aj predajcovia jedla.

Cesta pekna, medzi skalami, popri vode obcas.

Sofer vsak jak blazen.

Ideme okolo vysokeho vodopadu Lembah anai, pekny.

Hned za nim je akvapark s bazenmi ale bez toboganov. No a samozrejme prazdny.

Dodavka nejde priamo do centra, vyskakujem asi 3km na križovatke sutan syahrir a yamin.

Hned idu po mne mototaxi, tak zapadam v bocnej ulicke na bakso. Konecne kvalitne baksiscko.

Na hlavnej kopa ludi, obchodiky.

Obcas ma neaky ludia pozdravia.

Dostavam sa k Monument Park Bung Hatta. Pekny park s velkou sochou uprostred.

Pred parkom parkuju kone aj s kocmi.

Postupujem po schodoch az k hlavnej atrakcii tohto mesta, hodinam na namesti. Na moje prekvapenie je to tu vsetko udrziavane, skoro ziadne papier na zemi.

Pekna fontanka, vyhlad na blizke sopky, len skoda, ze neni cista obloha. Na jednej strane cista cirnota.

Na namesticku kopa handrovych hlav co sa tu fotila, posedavala.

Co ma zarazilo, tak tu hliadkuju policajti, vojaci (?) ale bez zbrani.

Prichadzam na ulicu teuku umar kde mam vytipovane ubytka, hotel hellou plny, dalsie ceny od 150k. Kukol som 4hoteli, nakonec som ostal v platinium hoteli za 150k, zlavu nechceli davat nikde. Mam tu premierovo teplu vodu, na izbe neni ani fan ani ac, neni tu zapotreba. Ono este som mal vytipovane ubytka o ulicky dalej, tie mali zacinat udajne na 80k ale nesiel som tam. Nevyhoda tohto ubytka je umiestnenie pri mesite.

Po sprche a relaxe na terase z ktorej pekny vyhlad na okolie smer nazad do mestecka.

Na jedlo parkujem pod nadchodom co spojuje zoo a miestnu pevnost.

Co ma prekvapilo tak na tejto ulicke Ahmad yani je dost barov (no asi 4) kde maju vonku putac na pivo bintang.

Najedeny nazad k hodinam. Tu sledujem ludi a hned som na miestnom velkom trhu. Uzke ulicky napratane oblecenim a inymi blbostami.

Trh sa zvazuje dole, kedze centrum je umiestnene na kopci. V centre nechyba kfc resp pizza hut.

Nuz dole na trhu sa predavaju potraviny. Rozne ovocie, kopa vajec a co ma prekvapilo i rozne chipsy.

Zacina poprchat, nastasti len jemny dazd.

Po schodoch nazad k hodinam.

Posedavanie a sledovanie ludi. Vacsina robila to iste co ja, no teda este klabosili.

Pohybovala sa tu i jedna beloska, handrove hlavy vo vytrzeni, kazdy sa s nou chcel fotit.

Turistov som tu videl viac ako v padangu, tam prakticky len na ubytku.

V jednej ulicke bolo aj kopa zlatnictiev.

Od tetuli si kupujem Karupuak kuah. Taky velky chips a na nom nudle s trosku palivou omackou. Zrejme miestna specialita bo vsetci to tu jedli.

Zapad slnka paradny, no nevidel som ho, bo budovy ale obloha pekne sfarbena.

Po zotmeni hladanie niecoho pod zub.

Na hlavnom tahu ahmad yani uz rozlozeny predajcovia jedla.

Velky stan,tam stoliky a stolicky, pojazdna kuchynka a uz sa varilo.

Zapadam k tetule na maso na palicke s ryzou (hmota, nie zrnka) a onicom omackou, mal som si dat klasicku orechovu.

Vedla mojho ubytka byva sibnuta ang z padangu. Isla akurat von s inymy starsimi zenami. Fra par ju asi uz opustil. V hellou hoteli inak samy turisti. V mojom prakticky len domaci ale zalezeny na izbe.

Opat dalsie mestecko z ktoreho mam fajn dojem.

Sumatra sa mi zatial lubi, i ked guide co som mal na izbe vravel, ze cim pojdem severnejsie tym budu ludia horsi.

Naklady :

Nasi goreng ayam : 22k r
Kokos : 5k r
Dodavka padang - bukittinggi : 20k r
Mie bakso : 13k r
Mie pangist ayam biasa : 13k r
Karupuak kuah : 5k r
Avokadovy dzus : 10k r
3x platinium hotel, singel, private bathroom, hot water, tv, ranajky : 27.99€ (revolut karta 450k r)
Sate ayam : 15k r

---