49.den - berastagi (ghost village, lake kawar)


Advertisement
Indonesia's flag
Asia » Indonesia » Sumatra » Berastagi
March 31st 2019
Published: March 31st 2019
Edit Blog Post

Vonku oproti vcerajsku pekne slnecno tak neni o com ide sa zohnat motorka.

Podla pokynov idem do losmen sebayak.

Je nedela, rano ziadna premavka, ziadny cakajuci rolnici na dodavky.

Prichadzam do losmenu, nikde nikto, idem do zadu do restiky, nic.

Nuz idem dat teda ranajky.

Sadam za stol, chlapik sa ma nieco pyta, odpovedam yes.

Pochvile mi prinasa kavu s mliekom a kurva. Jedlo bolo treba objednat vonku pri stankoch.

Nuz objednavam, tetula mi po chvili prinasa jedlo.

Kava zla nebola.

Zvlast vyplacam kavu a jedlo.

Nazad do losmenu, zas nikto avsak v izbe za recepciou niekoho nachadzam.

Tetula mi vyraza dych, 120k, zjednavat nechcela, no nakonec spustila na 110k r. Tak to veru nie.

Dovod vysokej ceny je udajne vysoko polozene mesto a motorky musia zohrievat.

Idem do ginsata losmen pri kruhaci. Tu vraj mam pockat hodinu a uvidi sa. Keby aspon cenu povedali ale nist.

Slapem do kopca do kaesa homestay. Tu vraj nepoziciavaju, co je loz, bo sibnitej alice co tu byvala pozicali.

Na verande 3biely.

Vedla v sunrise tez nepoziciavali.

Pomalicky teda kapitulujem. Kusok Od kaesa sa zastavujem v obchodiku a len tak sa pytam ci nevie o niekom.

Chlapik niekam vola, mam pockat.

Pochvili prichadza dalsi chlapik na skutri aj s malym synom.

Cena 120k, tak to ne. Pyta sa kolko teda dam. Chuj som povedal 80k, mohol som menej. Chlapik suhlasi.

Nasadam za nho. Prvykrat sa vezem v trojke na skutri.

Ideme dost daleko az do domu chlapika.

Vyplacam ho, nechavam mu moj druhy pas bez indon.peciatky, fasujem prilbu a hor sa na ludoprazdne dedinky.

No este pred tym idem na vyhliadku gundaling.

Pri vstupe zrejme vyberali vstup. Ja som sa pripojik k 3motorkarom, tych zacal chlapik oblepovat nalepkami, ja som zatial pomalicky pokracoval po ceste.

Kopec je zjednosmerkovany.

Najskor sa stupa hore, po stranach fajn vyhlady. Ako sa ide vyssie pribudaju suvenirove obchodiky, restiky.

Kedze je nedela, kvanta ludi. Normalna zapcha na ceste. Tu mali ale nasvedomi i kone co tahali maly koc.

Dalo sa tu vozit i na konovi.

Ludia sa tu fotili o sto sest. Pozadie im robila aktivna sopka sinabung.

Z nej sa riadne kadilo.

Co ma prekvapilo, vela ludi sa nechalo fotit fotografmi, neskor dostali vytlacenu fotku.

Na mini podiu zacinala hrat neaka skupinka. Mat tak viac casu tak tu pobudnem dlhsie. No ono casu mam habadej, len poobede ako byva zvykom zas zacne prsat, moknut sa mi na motorke moc nechce.

Majitel mi dal dokonca hruby prspiplast na motorku pre dve osoby.

Pokochal som sa paradnym vyhladom a klesanie dole.

Vyhlad bol i na druhu sopku sibayak.

Cesta super, bo ziadny premavka, vsetci ostali piknikovat na vrchole.

Cez mesto okolo ubytka si to valim do mojej prvej destinacie dedinky gurukinayan.

V okoli kostolov velmi pekne oblecene opicky.

Trasa v pohode az po dedinku tiga pancur. Tam zakruty a rozbita cesta.

Prichadzam k mojej destinacii. Resp ju vidim len v kopci.

Cesta cez lavove pole ale upravuju to tu mechanizmi, prechod s mensim problemamy.

Prudke stupanie a ocitam sa v opustenej dedinke.

Ludia ju opustili po vybuchu sopky.

Vacsina domov rozpadnutych, ine len hole mury. No i tak sa tu pasla krava a stretol som aj dvoch domacich.

Prichadzam za dedinku, robim neakych 20krokov a uz som v lavovom poli. Teda resp v mesacnej krajine. Naokolo nic len kamene a prach. Usek dobry 100m na sirku, hadam aj viac.

Uz ako som siel do tejto dedinky mal som taky zvlastny pocit. Na mieste sa tento pocit este viac zvyraznil, ked clovek videl tu skazu co sposobila sopka.

Nazad na hlavnu cestu. Tu si ludia ziju v pohode, same policka.

Dalsia opustena dedinka mala byt gamber.

No debil som ju prefrcal a nechcelo sa mi vracat.

Po ceste tiez dost zlikvidovanych budov vratane komplexu skoly.

Napajam sa na hlavny tah do medanu.

Vyhlad na sopku brutalny, cesta kvalitna, pekne zatacky, policka a kvanta motorkarov.

Sukanalu dalsia postihnuta dedinka ale nie az tak moc, tu to zije.

Cez nu klesam do simacen.

Ako idem nizsie pribudaju rozpadnute opustene domy ale okolo nich zive policka s kapustou, chili.

Asfaltka sa meni na kamenistu cestu, potom zrazu opat asfaltka ale ta je pohltena prirodou, na svetle je len pas vyjazdeny od motoriek.

Dalsia opustena skola, za noU dymiaca sopka.

Cesta konci.

Podla mapy cca 1km. Zosadam a idem uzkou cestickou co bola dakedy hlavna cesta. Teraz z nej ostalo hadam len pol metra na sirku, okolo les.

Excesta konci, nasledujem vyslapanu cestu. Klesanie, smyklavo a ja len v slapkach.

Som pri rieke okolo ktorej je lavove pole, nie moc siroke.

Ha velky problem, cez rieku sa neviem dostat a na druhom brehu nevidim pokracovanie cesty.

Nuz do najlepsej dedinky sa nedostavam. Teda aspon podla foto co som nasiel na nete.

Nazad k motorke, je tu este jedna lepsie preslapana cesta.

Idem po nej. Pekny vyhlad na jazero, klesam dolu. Dost nebezpecne bo slapky.

Dole rieka, dalsie mensie jazero a sopecny prach. Ani tu sa neda prejst rieka. Ono mozno by to slo prebrodit ale do toho som sa moc nemal.

Nazad na motor a dalsia dedinka kuta gugung.

Zacina poprchat, nasadzujem moj ikeacky prsiplast a pokracujem super krajinou.

Domaci sa hojne fotia na ceste s pozadim sopky.

Popri ceste predavaju male pomarance.

Smola, ani do tejto dedinky sa neda dostat. Pristupova cesta je uzavreta, prave chystaju podklad na betonovu cestu.

V okoli vsak ludia normalne byvaju.

Prichadzam k jazeru kawar.

Pri vstupe do klobuka mladez vybera prachy, ludia predemnu im davali aj nic.

Jazero velke, no zatiahnute a poprchava, tak vau efekt sa nekona.

Po par desiatkach metroch opat dalsi vyberaci. Usmernuju premavku pritom cesta znacena.

Pri jazere kopa domacich. Bud motogangi, studenti alebo rodinky.

Davam neake tie spolocne fotky a hups ho na bakso.

To zjedene v pristresku s vyhladom na jazero. V masovych gulkach boli male kosticky, to sa mi stalo prvy krat.

S guidom sem prisiel aj stary biely par.

Po mensom odpocinku nazad.

Chvilu som siel v sprievode motogangu ale mali lepsie masiny a skusenosti, som im nestacil.

Pada rozhodnutie, ze skusim tu dedinku gamber este raz.

Idem cez dedinku kuta tonggal. Co bola chyba.

Nesmie chybat napis aby ludia nevstupovali do red zone. To ignorujem ako i pred tym.

Klesam, cesta trochu horsia, zeleninove policka.

Dostavam sa uz do spominanej dedinky, ta tez opustena i ked v par domcekoch maju ukryt rolnici.

Cesta sa zhorsuje, opat len uzky pas asfaltky, okolo dzungla.

Tada a koncim opat pri lavovom poli. Do dedinky sa nedostavam.

Co je ale zaujimave je tu odparkovana motorka ale clovek ani stopy nikde.

Cez lavove pole tecie rieka, opat mensie jazierko.

Dnes sa vyplatil so sebou zobrat toaletak 😊

Este som rozmyslal, ze pojdem cez to lavove pole, riecka sa dala v pohode prekrocit ale upustam od toho, bo furt sa spustal dazd.

Ako nasadam na stroj, prichadza dalsi clovek. By ma zaujimalo kam ide.

Stupanie a napojenie sa na hlavny tah.

Spusta sa dazd.

Na vozovke kopa odpadkov, ktore voda odplavila z krajnice.

Na jednom useku to vyzeralo ako smetisko.

Po prichode do mesta dazd ustal. Tu velka zapcha smerom na medan. Kruhac uzavrety policiou a odklananie dopravy.

Na pumpe dotankovavam do plna.

Vraciam sa vyzdvihnut oprate pradlo a ubytko.

Mensia pauza, zapocutie hrmenia tak rychlo odovzdat motorku.

Na ceste uplne kolony.

Odovzdavam stroj okolo 15.30, vyrazil som okolo 9.00 a najazdil 100km.

Po par minutach sa spusta dazd, kotvim na jedle. Dazd velmi silny, voda sa vali dole kopcom jedna radost.

V slabom dazdi zostupujem do mesta. Premavka husta, v okoli fruit marketu kopa ludi, koce s konmi a neskutocny bordel na zemi.

V lekarni kupujem cistic, dezinfekciu a vatu na moj zraneny prst na nohe.

Sa mi este v padangu spravil otlak, po vcerajsej ture sa mi to totalne dodrbalo. Uz sa tesim na dalsiu infekciiu. Fakt tento trip je pre mna zakliaty. Ak to bude takto pokracovat vyserem sa na vsetko a z berlina resp kyjeva pojdem domov.

V lekarni priatelsky ludia. V tomto regione sa nehovori dakujem tarima kasih ale bandzou (ci tak nejak).

Opat mini dazd, vedla losmena sebayak je rovnomerna kaviaren.

Samozrejme ma hned oslovuje buzna. Pozna slovensko, bo martina navratilova.

Obsluha mi hned ponuka pivo, to neodmietam.

V indomarte je furt rovnaka obsluha, uz vedia, ze igelitky mi davat nemusia, i ked cul by som aj prijal, bo pri laundri som dosiel o dve, sice jednu mi dali.

Kupujem kokosove tycinky, strasne dlha cakacka.

Chlapik napchal kokos do malej trubky, tie dal zohrievat, palicou to potom vytlaci, posipal kokosom, zabalil do zeleneho listu a pochutka je na svete.

Stara spa tu uz neni, vystriedal ju velmi mlady chalan.

Two colors waterfall je uzavrete, tam som chcel ist zajtra. Cca 2hod dzunglov a nakonci podla fotiek super vodopad.

Recepcny je inak nabity informaciami, chuj mal som sa ho opytat ako sa dostat do simacen.

Na terase zjedene kokosky, dana tepla sprcha a operacia prstu. Je to dost nahovno. Uvidim do rana co to spravy, ak lepsie idem do ketambe ak nie ostanem tu este noc.

Na veceru sa mi ist nechce a popravde ma aj ten prst boli.

Tak dnes bude post.

Naklady :

Nasi campur : 13k r
Kava s mliekom, susu : 10k r
Motorka : 80k r
Bakso (pri jazere) : 15k r
Benzin : 15k r
Dezinfekcia, masticka, vata : 30k r (10,15,5)
Pivo bintang 0.6 (sebayak cafe) : 45k r
Kokosove rolky 5ks : 5k r


Advertisement



Tot: 0.855s; Tpl: 0.013s; cc: 5; qc: 45; dbt: 0.618s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1; ; mem: 1.1mb