Dubai - Melbourne

---

---

Kapitan letu EK 408 bol evidentne rus podla prizvuku a zrejme stara skola, lebo nas privital na palube. Pri predoslom lete som toto postradal. Tentokrat som sedel na tretom sedadle od okna a v zadnej casti lietadla. Vedla mna sedela nejaka zahalena moslimka a pri okne starsia dama, z ktorej bola nakoniec uplne mila pani. Babenka vedla mna bola cela zhalena a az v Melbourne som si uvedomil, ze to je uplne mlada baba. Na letisku pred pasovou kontrolou v Melbourne na mna zrazu prehovorila. Tam som sa dozvedel, ze je z Izraela a ide za mamou a sestrou. Pritom pocas letu neprehovorila ani slovo. V lietadle bolo vela arabov a aziatov. Ak tam bol niekto europskeho vzhladu, tak to som bol bud ja alebo nejaki postarsi dochodca.
Po chvilke letu sme dostali skore ranajky a hned na to som uplne zaspal. Bolo 4:00 rano. To bol vlastne moj prvy spanok za celu dobu cestovania. Dost mi to pomohlo. Zobudil som sa po 3 hodinach do krasneho slnecneho rana a pod nami boli krasne oblaky. Vyuzil som, ze pani od okna sla na wc a urobil som par snimkov. Trochu som sa ponatahoval, pustil som si Bacha, neskor Bethovena a Rachmaninova a pokracoval som v citani bedekera. Precital som toho dost vela. Vlastne vsetko co som potreboval a tak mam teraz predstavu, co by som chcel vidiet. Oboznamil som sa o prehistorii Australie, o povodnych obyvateloch, ich sposobe zivota a kulture, o objaveni Australie, zlatokopeckej horucke az po kolonizaciu a svetove vojny. Nieco som aj preskakoval - hlavne zemepisne oblasti, ktore nenavstivim, alebo ak sa tam velmi rozpisovali o budovach. Zato casti o Uluru v Alice Springs a Velkom barierovom utese som si precital rad. Radsej ani nebudem teraz pisat co o Uluru neskor vravel moj brat. Nechcem nikoho znechutit a necham si to radsej do nasledujuceho prispevku.
Do Kuala Lumpur sme prileteli bez meskania, ale uz poslednu hodinu som tlacil rucicky hodiniek aj ocami. Uz som mal skratka toho sedenia dost a tesil som sa na letisko ako sa intenzivne poprechadzam. Let bol uplne hladky a rusky kapitan polozil lietadlo na zem tak jemne, ze to nebolo ani citit. Let trval cca 6 a pol hodiny. Hoci sme mali nastupit do rovnakeho lietadla, museli sme si zbalit vsetky veci a zobrat ich z lietadla. Vtedy som ocenil, ze nic nemam.
Letiskova hala bola velka, ale pomerne ludoprazdna. V podstate hned po vystupeni z lietadla sa robil aj check in, ale to som ignoroval a otocil som sa presne na opacnu stranu. Presiel som na koniec haly a spat a stale tam bol rad, lebo im to islo hrozne pomaly. Sedel som opodial a cital som. Medzi poslednymi ma skontrolovali. Moje dve knihy, taska s penazenkou a pasom presli hladko bez pipania ako vzdy. Za detektormi sme mali cakaren, z ktorej bolo super vidiet cele lietadlo. Hoci som mal uz dost slabu bateriu vo fotoaparate, este sa mi podarilo si ho odfotit.
Po hodine od prichodu na letisko sme boli zasa v lietadle. Ludia sa vymenili, len moje spolusediace nie. Zato ked som nastupoval a cakal v koridore, oslovil ma za mnou stojaci koreec v dobrej nalade a zacal tam vtipkovat. Obaval sa, ze sa nezmestime. Tak som mu nadhodil spat, ze nema si robit starosti, na stojaka bude miesta dost. Ked sa odomna v lietadle odpajal, tak som mu povedal, ze dufam v jeho bezpecny let, co tiez prijal ako dobry vtip. Po 10 minutach bludenia po lietadle si nasiel konecne svoje sedadlo. Rovno predomnou. Az som sa zlakol, ze ma bude otravovat celu cestu. Nastastie si nasiel kamosku vedla seba. Okolo boli sami australcania co bolo citil aj na takej kamaratskejsej atmosfere medzi ludmi.
Tento posledny let bol dlhy priblizne 7 a pol hodiny. Lietadlo ma vpredu a zospodu kameru, ktora snima let v realnom case. Videl som tuto ponuku v menu na mojom displeyi uz od Viedne, ale nefungovalo to. Pred Kuala Lumpur som na to poukazal a letuska si to hned zapisala perom na holu dlan. Zrejme to vybavila ona. Takze zrazu vsetci mali naladany rovnaky kanal na obrazovkach celu prvu pol hodinu letu. Lietadlova strava mi uz v tomto case dost liezla na nervy a tak som sa snazil viac pit ako jest.
Po dvoch hodinach letu zapadalo slnko a my sme prave nalietavali nad australsku pevninu. Bolo to fakt velmi pekne. Nasiel som dostupne dvere s okienkom par metrov predomnou a odfotil som ten majestatny zapad slnka niekolkokrat. V lietadle nastalo sero az tma a vsetci isli na filmoch. Ine mi nezostavalo, len ich kopirovat. Odolaval som celu cestu a radsej som skusil pocuvat aj arabsku a japonsku modernu hudbu. Pozrel som si teda Nema. Vedla mna cez ulicku sedel chalan australan priblizne v mojom veku a ked pocul ako sa na tom smejem, tak si dal ten isty film. Potom sme sa tam na tom skerili uz dvaja. Len on pritom zaspal.
Nad Alice Springs (Uluru) sa zacalo blyskat. A velmi sa tam blyskalo. Vystupili sme o 1 kilometer vyssie, cize na 11000 m, ale aj tak bolo citit neprestavajuce chvenie lietadla. To divadlo bleskov bolo uzasne a trvalo asi hodinu.
V Melbourne neprsalo. Cele mesto svietilo a v dole bolo vidiet ohnostroj. Pristali sme okolo 2:00 rano. Toto pristatie bolo dost drsne. Skoda toho ruskeho pilota co bol s nami od Dubaia po Kuala Lumpur. Posadka bola teraz australska a treba povedat, ze aj strohejsia. Co sa tyka obsluhy, tak arabi a aziati mi vyhovovali viac. Zato cestujuci sa tam evidentne pocas letu pospajali a lucili sa navzajom ako stari znami. Ja som sa pozdravil so spolusediacimi a vzal som roha.

---