Good bye Siem Reap (BranQ)

---

Rano sme si privstali a uz o 9:30 sme sa pratali z izby aj so fsetkymi vecami z ktorych vacsinu sme si uschovali na recepcii.
Na programe bol 70km vzdialeny chram a plan bol ist na motorkach s Pinom a Siem Reapskou legendou
menom Soryar. Zo zaciatku mi nebolo vsetko jedno kedze som bol 1krat v zivote spolujazdcom na motorke a doprava v Kampuci nie je zrovna bezpecna. Neoplati sa to vysvetlovat, treba zazit!!

Na moje prekvapenie bola takmer cela cesta asfaltova co poskytovalo vacsi komfort dychania a menej blata v hube😊 Cestou sme dali velmi jemne ranajky vo vidieckom food markete ktore by nepreslo ziadnou hygienickou kontrolou ani keby ju vykonavali majitelovi slepi pribuzny.
Pokial vsak viem, tak parazity, hmyzie vajicka a ine mnamky zomieraju pri tepelne uprave. Aj preto z nasho crevneho miniproblemu obvinujeme lad.

Chram pripominal zabery z Indyho filmov a uzili by sme si ho viac keby nebol z 80% rozpadnuty.
Dostali sme pri nom ale hodnotnu prednasku zameranu na historiu od Soryara. Po tejto prehliadke spojenej s amaterskym, no o to viac zanietenim fotografovanim sme zakotvili v street foode kde sme si dali po velkom kokosovom orechu. Osviezujuce a zdrave, tak ako to mam rad. Pri jeho popijani sme dostali dalsiu (i ked pre mna jemne nudnu/prilis dlhu) prednasku o politike, sucasnej situacii, ekonomike, skolstve a socialnom systeme v Kambodzi. Soryar mal lepsiu anglictinu (ako Yo trefne poznamenal) nez my dvaja dokopy a to sa ucil len rok..teda az na ten akcent😊

Podla povodneho planu sme mali pokracovat na pyramidovity chram Koh Ker ktory bol vsak dalsich 80 km a koli mojej vecnej nenazranosti som proste nemohol odmietnut druhu moznost a to pritazlive pozvanie ist na veceru do Soryarovho rodneho domecku k jeho rodicom na vidieku.
Po prasnej "ceste" sme do dediny prisli asi po hodike a obaja sme boli radi ze sa opat dostavame na miesta kam bezny turista nepachne.
Ja som uz klasicky snazil zaznamenat co najviac na svoj kompakt a dopredu je jasne ze to bude vyzerat skvelo😊

Chyza nasho hostitela bola velmi jednoducha, ale uspokojivo prestranna. Chudoba bola citit kazdym nadychom. Nebranilo nam to vsak vychutnat si veceru so studenym palmovym vinom chladenym domacim ladom..opat raz😊
Podavala sa hadia ryba s ryzou a akymijsi horkymi listami odtrhnutymi zo zahradky.

Ked sme vyrazili spat do Siem Reap, palmove uz udieralo do hlavy. Aj preto som si cesty hodne uzival a na motorke sa nicoho nedrzal. V meste to bola pekna drtka a pre zmenu mal tentoraz nasrane Yo.
Jemu ale v kazdom pripade patri moja vdaka, bo bez jeho charizmy a kamaratskeho pristupu k nasim sprievodcom by sme videli a vyskusali omnoho menej.
Takze "Akon Tom Tom", Yo!!

Nas vecer pokracoval plavanim v hotelovom bazene a vodkami v bare. Vodka bola skvela, sedenie najlepsie no i tak sme hned po podani uctu a jemnym vyhodenim mali chut to tam cele zapalit....
Najviac ma na tychto vyhodenych 18$ stvalo to, ze sme sa pri kazdej prilezitosti snazili zjednavat a nakoniec sme vsetko zarobene minuli v predrazenom bare pre turistou ako daky amatery...
Nasa chybba - nepozreli sme si predtym cennik. Rozhodli sme sa ze to je naposledy a stratili sa
v tmavych ulickach..booo 😊

---