Odchadzame zo Santa Marty do Cartageny (cena mikrobusom - 42.000 pesos). Cik pauzu mame na mieste s miestnym obcerstvenim. V mohych oblastiach tu maju problemy s vodou. Vedla splachovacieho zachoda je velka nadrz s vodou. Splachuje sa len material, toaletny papier sa v celej Kolumbii odhadzuje do smetaka.
V Cartagene sa ubytujeme v hosteli Mama Waldy. Byvame su s kocurom El Senor Gato, psikom Estrellita (hviezdicka) a papagajom Lorenzom.
V meste si zakupim banany (platanos). Vnutri su sfarbene do oranzova, su vacsie ako nase klasicke slovenske banany a chutia trochu divne. Na hosteli sa od recepcnej dozviem, ze je to specialna sorta, urcena len na fritovanie a samozrejme, miestni maju zo mna velku srandu. Na druhy den mi ich teta z recepcie, pani Ester, oprazi na ranajky. Dam si ich s maslom a dzemom a je to moje prve a zaroven aj posledne jedlo dna. Odrovna ma to az do vecera.
