Ja viem co sa stalo, ja viem co sa stalo!

---

Autobus sa pokazil.. Tak a mame za sebou cestu z Potosi do Uyuni. Povodne to mala byt pohodova sest hodinova nocna cesta cez hory, ale cestovny poriadok mieni, Bolivijska doprava meni.
Cesta zacala vcelku pozitivne stretnutim s Ceskou vypravou (2ks slecna - Sasa a Magda, 2ks junak - Pavel a Roman). Sedeli v buse priamo za nami. Tym ale pozitiva koncili. Prve tusenie niecoho neblaheho sme pochytili, ked nas krasny autobus s pneumatikami s dezenom nie nepodobnym tomu pouzivanemu v F1 zacal asi 30km za Potosi cuvat z kopca a zastavil sa asi az po 20m. Po otvoreni okienka a obhliadnuti situacie sme zistili, ze stojime asi 5cm od zrazu konciaceho v hlbokej temnote. Skor ale ako nam ritky stislo uz vsetkych cestujucich hnali von. Po vyskoceni z autobusu sa nam situacia vcelku objasnila - zaborili sme sa tak po clenky do blata.
Nasledne sme boli svedkami heroickeho vykonu naseho sofera, ktory sa najskor snazil s autobusom klesnut na rovnejsi usek a neprekoprcnut sa pri tom dole a nasledne ten kopec s rozbehom vyliezt. Popri tom sa este snazilo kopec zdolat viacero inych aut, pricom jeden nakladak si za svoju snahu zasluzil aj potlesk. Nasemu autobusu nakoniec kopec trval asi hodinu a jeho zdolanie vyzadovalo aj snahu cestujucich, ktori zberali suchu travu a hadzali ju pod kolesa. Cesko Slovenska kombinacia turistov ale len stala vedla, kukala po hviezdach a komentovala tu veskeru snahu. No hanba! Jedine Kosto otrhol kus travy a prispel do boja, za to ma plusovy bodik..
Kedze sofer nechcel riskovat dalsie zastavenie v blate, vybehol nakoniec kopec prazdny az hore a nas cakala nevesela cesta hore za nim. Celkom dobra rozcvicka.
Tym ale samozrejme utrapy nekoncili. Dalsia vyzva nase verejne priblizovadlo cakala uz pri zostupe. Nieco naznacovali aj zo dva jeepy v priekope a moc nas neprekvapilo ked po mensej smyklavke nas zase hnali von. Tentoraz to tak dlho netrvalo a nas bus presiel zakrutu ukazkovym driftom pri ktorom hikali vsetci okolostojaci. Potom uz nasledovala nekonecna streka do Uyuni po snad najhorsej ceste aku nase zadky zazili. Cele sa to nakoniec natiahlo o vyse tri hodiny a tesne pred cielom nas cakalo este jedno vystupovanie. Pre zmenu zacal autobus klzat v prachu. V Uyuni sme sa ocitli asi o stvrtej rano a zacali sme zhanat hotel. Nasi Cesky suputnici mali zjavne rovnakeho sprievodcu, pretoze sme sa pred jednym (samozrejme plnym) hotelom stretli. Nakoniec sme rezignovali a povedali taxikarovi nech nas niekam zavezie. Ten nezavahal a vyhodil nas pred najdrahsim hotelom v meste. Moc nas to neoslovilo, ale ked videli nase znechutene tvare a chrbty vo dverach, zrazu bola cena polovicna.. :-)
Na druhy den sme mali na plane mensiu prehliadku Uyuni, ale po kratkej rozprave s Ceskou vypravou sme sa rozhodli konat akcne a vyrazit s nimi na South West Circuit hned ten den na obed.
Tak sa islo..

---

Photos

Uyuni
Deturence na ceste zo skolky :-)

Uyuni
Ulicky..

Uyuni..
Ulicky trochu inak

Detske ihrisko
..taky smyklavku by aj u nas zavideli!

Comments

[Palo]

Hm...no toto....
...vidim ze za 2 roky uz stihli vybudovat/vydlazdit v Uyuni cesty...pred tým tam bol len prach a blato....

[Kosto]

dlazdia ich poctivo ...
Niektore casti boli vydlazdene niektore nie, vcelku sranda, ked vidis pol ulice vydlazdenej a polku nie. Extra sme hladali nevydlazdenu cast. Proste nieco tak nadherne depresivne posobiace co sme videli na tvojich fotkach. Nasli sme nakoniec len take male casti uplne na konci kde uz zacinala bud skladka odpadkov alebo pust (kazdy si vybral svoje :-) )