Advertisement
Published: April 17th 2006
Edit Blog Post
Tu sa nam proste nedari.
Ano, musim zacat takto. Pocasie je zle, pokazilo sa nam auto, mne jedna karta do fotaku ako inak s unikatnymi fotkami a navyse sa nam este aj krati nas pobyt v tejto peknej krajine.
Takze trajektom sme sa preplavili do Wellingtonu, pocas ktorej mi bolo len trochu zle a Sona bola v pohode. Nalodenie a vylodenie auta prebehlo hladko, je to ako ked ides na parkovisko a to s tebou potom plava 😊. Vo Wellingtone sme spoznali, ze sme vo velkomeste potom, co nebolo kde zaparkovat. Ale na samom konci sme nasli nieco a tam sme sa pichli. Je to celkom pekne mesto na to ze je take velke a plne. Stravili sme tam pekne chvile v muzeu a akurat tam prebiehala vystava Zem z hora - velke fotky super destinacii ktore nam dali podnety na dalsie mozne cesty 😊. Z tade sme odcestovali do Whanganui, kde sa nam pokazilo auto, praskol chladic ci co, tak sme si to dali nejako zalepit, aby nam to este vydrzalo kym to predame 😊 Ale dost nas to vystrasilo, lebo toto auto je najdrahsia vec aku sme si kedy v zivote kupili a navyse je to nase ubytovanie. Nastastie
deti
takto to vyzera, ked privezu skolu na detske ihrisko oprava netrvala dlho (0.5 dna, ktory sme stravili v kniznici hladanim co chceme vidiet v Australii a Thajsku). Potom sme uz ficali do Tongarira - sopecneho narodneho parku plneho sopiek a cmudiacej zeme a vobec cele to okolie je plne vselijakych horucich pramenov, sirovodikoveho smradu, sopecnych pohori alebo aspon byvalych sopecnych pohori - to su dnes jazera. Velmi pekne. Este cakame kym napadne na vrcholky sneh, aby to bolo este krajsie (Miso to vola cakanie na svetlo 😊. Alebo aspon prestane prsat. No ale porade.
Do Tongarira sme sa vybrali napriek nie moc priaznivej predpovedi, ale teta v informacnom nas upokojila s tym, ze pre tuto oblast je velmi tazke predpoved pocasie... 😊 A fakt, nam sa pocas dna zmenilo asi 4x, chvilu sme videli super a chvilu nic, ale celkovy dojem bol vyborny. Zaciatok je ako vzdy na parkovisku 😊, ale za par minut sa pride do krajiny, ktora je tvorena vacsinou vselijakymi vyvreninami a takymi bublinkovymi kamenmi, ktore su lahke a super sa o ne clovek oskre ked spadne 😊 Lavu moc nie je vidiet, lebo su to kopce porastene travou a vselicim, ale ked je vidiet tak su to velke bloky hladkeho kamena s horizontalnymi prasklinami. Videli
sme super sopky, dve z nich vyzeraju skor ako normalne kopce, ale jedna uplne ako sa kresli - kuzel. Na prvom vylete do tejto oblasti sme presli asi cez 3 kratery jednej z nich, niekde sici sira a kamene na zemi su teple a jazierka maju vselijake farby, vnutro kraterou je bud tvorene bublinkovymi kamenmi, alebo je tam jazero, alebo oboje, niektore su silno cervene a cierne, proste zazitok, co clovek nevidi stale. Dalsi den sa pocasie dost zhorsilo tak sme boli pozriet pri jazere Taupo, kde je bezplatny kemp a dalsi den sme stravili kupanim v horucom potoku 😊. Nasledoval presun do znameho mesta Rotorua, co je v podstate centrum Maorskej kultury, vselijakych teplych pramenov, variaceho sa a bublajuceho bahna, ale za vsetko sa platia tazke prachy, a ako napisal jeden cech: tudiz jsou pro nas nezajimavi 😊 tak sme tam navstivili, len jednu taku oblast, kde to bolo vsetko spolu a videli sme bublajuce bahno (deti, doma to neskusajte!), pramen so 100 stupnovou vodou, kde si maori varia vajicka na tvrdo 😊, vystupenie Maorov vratane bojoveho tanca Haka, ktory tancuje aj narodny tim rugby pred zapasom. Hlavnou zlozkou tohto tanca je vyplazovanie jazyka za mohutneho "Bleee!"a plieskanie sa
sopka Mt. Ngauruhoe
vylet Tongariro crossing, vraj najkrajsi jednodenny vylet na NZ, a bol naozaj pekny po stehnach a prsiach. V Rotorue sme si aj dopriali navstevu kempu a vybrali sme si taky s bazenmi s teplou vodou, tak sme sa po vydatnej slovenskej veceri este chvilu vyvalovali pod hviezdami v horucom bazeniku 😊. Z tade sme sa cez Taupo vratili po inej ceste do Tongarira, kde sme sa pokusili vyliezt na Rhuapehu, najvyssi kopec a sopku zaroven co sa severneho ostrova tyka, ale museli sme sa vratit z pod posledneho vleku, kedze ranny oblak, ktory sa mal rozplynut sa nie a nie rozplynut a my sme si uzili vybornych snehovych prehanok z este lepsim peelingovym efektom, takze teraz mame kozu na ksichte ako babatka 😊. Pocasie sa uz ocovidne kazi, lebo sme vselijako museli vyplnat cas inymi vecmi ako turistikou, kym zase nepride pekne pocasie, no a ked prislo, tak sme sa pokusili zdolat Mt. Egmont, sopku, nachadzajucu sa v narodnom parku v tvare kruhu, lebo farmari vsetko co nie je NP vyrubu a premenia na pastviny, takze okolo tejto sopky, ako je to vidiet aj z vrchu je les a za kruznicou trava. Pocasie nam prialo, rano sme boli nad oblakmi len my a v pozadi tri spoky patriace do Tongariro NP, Egmont nadherne
jasny. Tam sme spoznali co to znamena ist po lavovom strky po riadne strmej sopke, ja by som to odhadol na 50 stupnovy svah, ktory sa dost smika pod nohami, takze clovek spravi krok a vrati ho to spat 😊 Az skoro hore to vyzeralo super, ale potom zacal sneh, ktory z mokreho presiel na lad a potom prisiel mrak a uz sme sa otocili, aby sme trafili spat. Ale vyhlad zhora sme mali vyborny - trhliny asi od prveho vybuchu, klukate doliny, kade asi tiekla lava, alebo co ja viem co, no a vyhlad asi 150 km. Bol som spokojny 😊 Len velmi som chcel pozriet do vnutra kratera, co sa mi splnilo az pri dalsej navsteve Tongarira a my sme konecne pozreli do kratera, ktory bol okruhly, z vnutornej strany namrznuty a smeroval strmo dole. Fotky este nie su napalene, tak ich teraz nemozme pridat.
Velku noc sme stravili kazdy den na inom mieste podla toho kde sme sa nachadzali a v podstate sa slavi rovnako ako u nas, co sa priebehu omse tyka s par odlisnostami. AK mate zaujem, tak ich mozem blizsie popisat. Pocas bielosobotnej nas odchytila jedna reholna sestricka, ze mozme ostat spat u nej
Tongariro crossing
v predu centralny krater sopky Tongariro, za nim Cerveny krater a uplne v zadu sopka Ngauruhoe a este aj jedna pani, ze mozme aj u nej, tak sme to vyuzili a jednu noc sme spali tam a druhu tam 😊 a super sme sa porozpravali a vselico sme zistili.
Tymto sme zrejme dokoncili nase chodenie po horach tu na Novom Zelande, neocakavame ziadne velke vylety, uz budeme chodit len po muzeach, plazach a fotit travnate rovinate plochy a pozerat na kriket, kde, neviem ci ste to vedeli, ale jedna hra trva aj 5 dni... to bude asi dost nudne. Caves.
Advertisement
Tot: 0.187s; Tpl: 0.026s; cc: 19; qc: 83; dbt: 0.144s; 1; m:domysql w:travelblog (10.17.0.13); sld: 1;
; mem: 1.2mb
RomanG
non-member comment
Viac orazkov
Nebudem sa rozpisovat, citanie je zase velmi putave, strhava citatela do vsetkych vasich dobroduzstiev a fotky? asi staci ked napisem: opat NADHERA, velmi pekne. Ahojte, vela stastia do dalsieho blogu.