3.den - presun poprad (sucha bela, popradske pleso)


Advertisement
Published: August 11th 2020
Edit Blog Post

Uz pomalicky povinnu rannu kavu, pre mna kapucino zadelujeme v bufete v podlesku, ktory je hlavnou branou do slovenskeho raja.

Zo stratenej do podlesku ideme cestou necestou ako pozeram do navigacie v aute. Proste ziadna cesta na navigacii, iba zelene pole.

Tato skratka (c.3227), je sice iba par km avsak ide sa do kopca, same serpentiny. Clovek si nemoze priat nic krajsie hned takto zrana. Vyjazdil som sa paradne.

Na parkovisku v podlesku platime parkovne 3€, jeden z pomocnikov na parkovisku nas navadza na miesto.

V pokladni kupujeme vstup do np slovensky raj (1,5€) a ako som uz spominal davame kavicku.

Nabudeny kofeinom sa napajame na zelenu znacku smer sucha bela zaver.

Ludi takto skoro rano (nieco okolo 8/00) prakticky nula.

Tesne pri vstupe do rokliny sucha bela je este dalsie stanovisko kde predavuju vstupy resp kontroluju vstupenky. Este nam ponukaju poistenie. To odmietame a uz si to pomalicky valime roklinou.

Zaciatok je pohodovy, neskor pribuda voda, popadane stromy, skaly a konecne aj rebriky.

Hotova tarnaziadia.

Julia i ja sme vo vytrzeny, strmy rebrik, vodopad pod nami. Vodorovny rebrik, riecka pod nami.

Tych 1,5€ vstup je fakt dobra investicia. Zabezpecovacie prvky (naslapy, rebriky, retazi) su skoro nove.

Vysoke rebriky zdolavaju aj male deti bez problemov.

Nuz ale roklina konci a uz prichadza len nudna prechadzka cez les.

Zlta, cervena a uz sme pri klastoricku kde si davame obcerstvenie. Ja dve klobasy a pivko, julia len radlera.

Okolo bufetu uz dost ludi, nevieme kde sa nabrali, bo cestou v rokline sme stretli ozaj minumum ludi a ani ziadne katastroficke scenare cakania na rebriky sa nekonali.

Daju sa tu pozicat i kolobezky resp bicykle, tras je tu kopa a su dost dobre upravene.

Z klastoriska strme klesanie na modru, k letanovskemu mlynu.

Par ludi co sme stretli nas odzdravili, niektory nas predbehli a zdravili nas prvy a iny, uplne trubky.

Z cudzych jazykov prevladala cestina (zvacsa cisty dementny pepici), polstina (zvacsa usmievavy pohodaci) a zaculi sme i anglictinu, no a nesmela chybat v jednom useku aj cigancinu (most pri hrdle hornadu, kde sa cigancatia kupali)

Prielom hornadu je velmi ospevovany ale moc nas to neocarilo. Ako boli stupacky na skalach a pod nohami len rieka ale po suchej belej ziadny vau efekt.

Na rieke sa plavilo aj par kajakov. Niektorym to vobec neslo a furt burali do konarov.

Dnes sme dali 23km skoro za 7 hodin (vratane pauzi), zvysujeme teda limity, vcera to bolo len 10km za 3 hod.

Hlad nas zenie do mesta poprad, bo moj navigator nic po ceste nenasiel.

Poprad prekvapil fajn pesou malou zonou s par teraskami.

Zapadame do restiky pod vezou , ja davam syr s sunkou a julia oblubene pirohy.

Restika fajna, mensia prechadzka, zastavka na zmrzlinu v cukrarni tropicana , kde nie moc prijmena obsluha a nazad do auticka a smer kemping tatranec

Na recepciu treba ist v rusku, vyplacame dve osoby (5€/os), stan (4€), auto (5€) a poplatky obci (1,5€/os).

Na peknej velkej zelenej ploche par stanov ci kempingovych aut.

Vyberame si miestecko, odchadzam na zachod a davam instrukcie nech julia postavi stan.

Zachody, sprchy s dob komunizmu avsak ciste.

Prichadzam k autu, stan na zemi ale furt nestoji. Tak reku kde je chyba.

Nuz mudri sofer, zabudol doma nosnu konstrukciu, tycky ktore praktivky robia cely stan. A je vymalovane, zadna romantika pod hviezdami nebude.

Padim na recepciu, ci je mozne vratit peniaze. Brigadnicka uplne mimo, nevie to stornovat.

Idem na druhu recepciu do hotela, ci nemaju volne miesto. Tu recepcna uplne odporna, dovi dopo a tot vse.

Nuz brigadnicka furt nevie storno. Tak zasa ideme spolu na recepciu hotelu. Tu uz ina recepcna, ta ochotna.

Nuz ale ani ona nevie spravit storno na recepcii v stanovom mestecku. Ina pokladna.

Nakonec sa dari dovolat majitelke, ta dava instrukcie ale, nechava si pokutu 7€, vraj dph co sa uz neda vratit. Co je samozrejme picovina. Tomu sa cuduje aj recepcna z hotela, tam robia v pohode 100perc vratky.

Aj takto sa veru ziskavaju zakaznici do buducnosti.

Inac v hoteli bol akurat cas vecere. Kopa dochodcov prudila do restiky, pred restikou chlapik s teplomerom a vsetkym poctivo meral teploty.

Julia medzicasom nasla hotel v poprade.

Tak zasa nazad do tohto fajn mestecka.

Som velmi rad, ze to zobrala sportovo a neodula sa . Fajn baba inac i ked spontanna zabava jej moc nic nehovori.

Hotel gerlach je nasim dalsim nocoviskom. Parkovisko pred hotelom full ale neako som to tam napchal.

Na recepciu treba ist opat s ruskom ale ked zistili, ze sme neni kontrola, rusko uz nebolo potrebne.

Na najvyssom poschodi je night club. Vysvetlujem julii rozdiel medzi night clubom v nemecku a na slovensku.

Po zlozeni sa, ideme zapit nas prvy neuspesny pokus o stanovanie.

Kotvime vo fajn podniku hodovna . Davam hambaca a kedze sme v tatrach, nesmie chybat tatransky caj.

Nuz ale ten julii nesmakuje. dve 52 perc a dve piva nechavaju na mne znamky a v podnapitom stave sa presuvame na izbu.

Uplna skoda toho stanu, juuuj som taky nasraty sam na seba.

Advertisement



Tot: 0.042s; Tpl: 0.015s; cc: 10; qc: 23; dbt: 0.0076s; 1; m:saturn w:www (104.131.125.221); sld: 1; ; mem: 1.2mb