5.den - presun kosice (sninsky kamen, drevenny kostolik)


Advertisement
Slovakia's flag
Europe » Slovakia » Kosice Region
August 1st 2020
Published: August 11th 2020
Edit Blog Post

Na ranajky vyber z 5 jedal, porcie dostatocne.

Ako kazde rano pri ranajkach prichadza bojova porada kam dalej.

Turu na najvychodnejssi bod svk zavrhujeme, je to cca 8hod (ak chce clovek prejst aj kusok hrebenu) a ubytka prakticky ziadne. Najblizsie volne je aj v kosiciach (ono bolo aj inde volne ale budget nepusti).

Pobavila ponuka ubytka pri zemplinskej sirave, izba za 4000€. Samozrejme, to bol preklep ale podla obrazkov by som za to nedal ani 30€.

Bohuzial tonicovcov sme na sirave nezastihli a ako citam jeho cestopis, neviem ci sa mam smiat a ci plakat ako to na vychode vyzera v cestovnom ruchu.

Nas ciel je prisne strazeny vodny rezervoar starina .

Ako sa blizime k hranici, pribudaju aj policajne hliadky na jeepoch.

Bohuzial dolu k vode sa nedalo ist, pristupove cesty strazila pohodova sbska.

Vyhlad sme nenasli ziadni, i ked neskor podla mapy uz nieco bliklo ale nechcelo sa nam vracat.

Parkujeme pred rozbitou budovou v obci jalova. Tu smerovnik k drevennemu kostoliku . Prvy krat sme tuto odbocku minuly, bo fakt sipka ukazuje k rozbitemu domu, treba ist okolo neho a hore je uz kostolik.

Spolocnost nam robilo druzstvo cyklistov, co mali na dresoch znak svatojakubskej pute.

Kostolik fajn ale nedalo sa ist dnu.

Pofotenie, zastavka na symbolickom cintorine osobnosti vychodu a sup ho k morskemu oku.

Dalsie drevenne kostoliky po ceste nenavstevujeme, stacil nam jeden.

V obci ubla, nas vita roamingovy operator z ukrajiny. Julia chyta paniku, paneboze, cul ked mi budu kontrolovat mobil pojdem do karanteny, bo som bola na ukrajine.

Tato dedinka je pre mna prva na vychode co ma dvojjazycny nazov pri vstupe, svk/ukrajinsko (rusky?). Inak ziadne ine sme na nasej tour de slovakia nezbadali (nepocitam nespocetne svk/madarske nazvy).

Cesta opat genialna, polia, hory a ziadne premavka. Uplna idylka.

Opat platime parkovne a uz si to stupame po betonke k morskemu oku. To neni vsak nas hlavny ciel.

Nas ciel je sninsku kamen , z ktoreho je paradny vyhlad na okolie.

Jeden chalan co nam ide oproti sa na mna s usmevom pozera a zdravi ma. Julia to spozorovala, ja nechapem co sa deje, vysvetluje mi, ze kukal na moju fcst satku. Trnavaci su teda sade.

Nalepky vsak nelepim a ani kesky nelovim. Mojmu spolucestovatelovi sa to moc nepaci. Ono tie nalepky sa zatial nepacili tusim nikomu 😊

Ked som uz pri nich, v tatrach som sa vyzival v strhavany ultras dac pica hungaria.

Energie nemame uz vela, predsa len kazdy den spat na inom miesto dost cloveka poznamena, no stupak na sninsky kamen davame.

Na jednom odpocivadle si pocetna rodinka opekala spekacky, som tam posilal juliu nech vybavi tento slastny pokrm, no hanbila sa.

Na vrchol skaly sa ide po riadne strmych kovovych schodoch. Ono to malo aj jednu vyhodu, vyhlad na pozadie predomnou bolo uplne genialne.

Hore par ludi, vsetko podla narecia vychodnare. Vyhlad neskutocny, zelene kopce a meni nimi jazero morske oko.

10km a cca 3hod nam dala tato tura.

Na parkovisku uz podstatne viac aut ale ludi stale v norme.

Smer skvost vychodu, zemplinska sirava.

5 den na ceste a zacina fungovat ponorkova nemoc.

Julia ma za ulohu vybrat dake jedlo, no nic sa jej po ceste nelubi.

Sirava totalne napraskana ani tam nezastavujem, bo julia sa tvari velmi kyslo.

Nakonec stojime v michalovciach.

Mesto totalne vymrete.

Ziadna restika sa jej nelubi, chce silou mocou slovensku kuchynu.

Nakonec davame len veterniky a capucino v kaviarnicke friends a hups ho smer kosice.

Na odpocivadle dargov si fotim dalsiu vojensku techniku, jeden tank bol aj v dedinke stakcin. Navstevu sieni bojovej techniky nechavam nabuduce.

Miname cigansku osadu. Domy na rozpadnutie ale pred nimi paradne auta s anglickymi spztkami.

Navigacia nas s jednou chybou navadza do ubytka kosice hostel .

Tu akcna recepcna vyzaduje dezinfekciu ruk a aj rusku.

Parkujeme vo dvore, vybalenie a smer do stareho mesta.

Na pesej zone kopa restik a kaviarniciek s terasami.

Kosice sa mi luba, taktiez ako bb.

Pesia zona je vzdusna, obklopena peknymi starymi zrekonstruovanymi budovami.

Kosicky dom juliu moc neoslovuje, v koline maju lepsi.

Davame pivko v zastrcenom podniku pokhoi. Obsluha velmi pomala a nevsimava, pivo nic moc. Neodporucam.

Pobehovanie hore dole po namesti, hrajuca fontana, co striekala uplne mimo tonov.

Ludi v meste dost, mestska policia na bicykloch a skvrkanie v bruchu.

Opat sa hlada tradicna kuchyna a ponorka sa ozyva viac a viac.

Padame do pivovaru hostinec .

Dnu velmi prijemne prostredie, pivo ok, jedlo tiez.

Napraskany smer nocne mesto. Julia mi uz leze na nervi s tym jej perfekcionistom a hlavne s tym, ze musi mat furt pravdu a samozrejme posledne slovo.

Zavelujem utek na hostel, v tichosti pochodujeme a zaspavame.

Mam uplne sto chuti ju poslat zajtra kade lahsie.

Advertisement



Tot: 0.386s; Tpl: 0.016s; cc: 8; qc: 52; dbt: 0.0263s; 1; m:saturn w:www (104.131.125.221); sld: 1; ; mem: 1.4mb