34.den - tura snezka

---

Dnes je krasne pocasie, co je len dobre, bo sa chystame pokorit najvyssi vrch ceskej republiky, snezku(1603m).

Autom si to mierime po dedinkach az do spindlerova mlyna.

samozrejme cestou nesmie chybat neake to dopravne obmedzenie. Je mi na blbity z tychto ceskych ciest.

Este taka pikoska, nemaju tu stredove ciary na cestach, teda ak nepocitam hlavne (ale ozaj uplne hlavne) tahy.

Prichadzame do znameho strediska.

Hned prvy dojem, ble, fakt mega turisticke miesto.

Najskor ideme okuknut parkovanie v strede tohto mega turistickeho miesta, cenovka 300kc ma hned vytaca a otaca na parkovisko P2 hromovka, kde je cena polovicna.

Tych par stoviek metrov si to prejdeme i pesi.

Parkovisko zatial prazdne (9/00), ludi v mestecku malicko.

Zapadame do pekarnicky.

Dnu len s ruskom, obsluha ho ma tiez, no su tu stoliky, tak ruska dole a na stojaka davame buchticku s kavicku.

Paradoxne nas najtazsi usek turistiky zacina v mestecku.

Pomedzi hoteli, apartmany sa splhame riadne strmim kopcom po cervenej znacke.

Mega zaberak. Pauz sme si davali dostatocne.

Neskor uz nasleduje pokojna lesna cesticka s par ludmi.

Pri svatom petrovi menime cervenu za zltu. Po nej moc ludi nechodi, vacsina pokracuje po cervenej, ktora je viac friendli pre mestskych turistov.

Julia je opat posadnuta hladanim hribov.

No nic nenachadzame.

Kludnou cestickou s par peknymi vyhladmi sa opat napajame na cervenu.

Chodnik je vystlanny hladkymi kamenmi, tak jak keby clovek siel po normalnom chodniku.

Ludi pribuda ale nic strasne.

S ludmi pribudaju aj slnecne luce a opat mierne stupanie ale oproti tomu v dedine to nic neni.

Prvy zastavku si robime na kopceku krakonos, odkial je paradny vyhlad na okolie a samozrejme tu nesmie chybat ani keska.

Po hrebeni sa dostavame travnatou plochou az k lucnej boude. Tu ludia relaxuju, popijaju pivko ci daky smak z miestnej kuchyne.

My jeme z vlastnych zasob.

Ludi je tu uz riadna kopa, zvacsa poliaci.

Z polskej strany sem vedie skoro klasicky mestsky chodnik. Brrr rychlo odtialto prec.

Naskakujeme na modru znacku a striedavo po zemi a po drevennych mostikoch prechadzame peknym raselinistom.

Uplna nadhera, v pozadi sa snezka stale zvacsuje a zvasuje.

Obcas si clovek odbehne aj na polsku stranu, kedze tato trasa ide priamo po hranici.

Modra sa spaja s cervenou ale uz na polskom uzemi kde stoji totalne narvana horska chata slezky dum.

Ludi nenormalne vela, rada v restike taktiez nenormalna a hlavne treba mat zlote, kedze sme uz v polsku.

Tu sa zdrzujeme este menej ako pri ceskej chate a ideme na vrchol.

Su tu dve cesty, pre navaly ludi su z jednosmerovane ale ludia to nedodrziavaju.

Napajame sa na had ludi a zacina dalsie nemilosrdne stupanie.

Po uzkej, kamenistej cesticke preplnenej ludmi sme na vrchole.

Vdaka lanovke z ceskej strane je tu kopa ludi, samozrejme tomu dopomaha aj polska lanovka ale ta konci obdalec slezskeho domu.

Korona nekorona ludi kopa.

Nechybaju polsky pohranicnici.

Fuka tu a je tu zima, fotim narychlo vyhlad, hladame zavetrie, rychle obcerstvenie a hajde z tohto cirkusu prec uz po pohodovej sirokej ceste, ktoru znaci modra farba.

Tak ja teda neviem, snezka je najvyssi vrch ceska ale podla hranicnich kamenov to vyzera skor na polsky vrchol.

Bez zastavky miname opat prepchaty slezsky dom a pokracujeme po cervenej po polskej strane.

Opat magistrala po ktorej sa promenaduju rozne tipy ludi.

Pozitivum vsak na polskej strane je, ze ludia sa zdravia, narozdiel od ceskej strany.

Opat ideme raselinistami.

Okolie je nadherne.

Ludi uplne ubudlo.

Naskyta sa nam vyhlad najskor na maly a neskor aj na velky staw. Inak povedane jazera v doline.

Toto je uplna bomba, snezka moze ist do prdele.

Cesta je vsak hrozna. Tvoria ju debilno poukaldane kamene, po ktorych sa neda poriadne ist.

Sem tam su vidiet neake tie drevenne piliere ostnateho drotu co tu bol za komunistov, kedze ideme po hranici.

Miname krasny skalny utvar slonecznik a stale si to kracame hrebenom.

Nohy dostavaju riadne zabrat.

Zacina klesanie az na cesku stranu.

Bus do spindlu nestihame, utiekol nam pred nosom.

No nic, mini relax na hupackach pri dalsej preplnenej horskej chate.

Na to, ze je uz dost poobede, dost ludi este len zacina turistiku.

Zelena znacka nas navadza kolmo dole strmym svahom, moje kolena uz zacinaju protestovat.

Ide sa lesom, sem tam nam cestu skrizila asfaltka.

Divci lavka, tu menime opat farbu, na modru.

Jedna turistka tu caka na bus, ruska a dokonca rukavice nesmu chybat. Niektorym ludom to ozaj prepina.

Konecne sa ide po rovinke, po lavej strane prijemna rieka labe.

Tu hore je este krasne cista.

Restiku myslivna len omrkujeme, ono nemame moc kesu ale hlavne uz chceme lezat v posteli.

Bunker,lyziarske stredisko, mega turisticke spindel s roznymi typmi ludmi od hipsterov cez veganov az po drbnute rodinky a konecne auto.

Dnes sme si riadne makli, 33km za 8,5hod. Tura skvela az na snezku, kde bola kopa ludi.

Parkovne platim kartou, zavora sa nam sama otvara, bez toho aby som vkladal listok. To je technika teda.

Veceru sme chceli dat niekde po ceste, no nic sme nenasli, tak padame do vcerajsej restiky posta, kde moc jedla na vyber nemaju ale chutne je.

Nakonec sa nechavame nahovorit casnikom a davame strudlu, ktoru zalievame palenkou.

Na ubytku sme uz neni samy. Su tu dve polske auta.

Zajtra pokracujeme dalej na zapad do liberca.

---