Obidvaja sme uz dlhsie citili, ze si potrebujeme poriadne oddychnut. Salta a aj hostel v ktorom sme byvali sa nam velmi pacili a tak sme sa rozhodli vyhlasit oddychovy den tu. Ja som z nasho hostela nevyliezla vobec, cely den som stravila v pyzame a mikine. Stanik vybehol len na chvilu, kupit nejake jedlo. Ale aby sme nevyzerali uplne lenivo, tak sme si nieco vyprali a navarili dobry obed. Zvysok dna sme si len tak citali knihu a boli na internete. We both felt for quite some time that we needed a proper relaxy day. We liked Salta and the hostel a lot so we decided for a lazy day here. I stayed whole day in our hotel, just in my pyjamas and jumper and Stan left just for a while to buy some food. But ... read more

Rano sme sa pekne vyspali, nikto nas nebudil, zistili sme ze sme si ustlali priamo na mravenisku, ale dnu sa im dostat nepodarilo. Z Tilcary sme kracali do dalsej dedinky - Maimara, kde mal byt jeden z najfotogenickejsich cintorinov podla nasho sprievodcu. Cintorin vyzeral uplne obycajne ako mnoho inych ktore sme videli predtym, nebyt sprievodcu ani po nom nepatrame. Potom sme zacali stopovat do Purmamarci, ktora bola vzdialena asi 20 km. Nevedeli sme ako to pojde a boli sme pripraveni celu vzdialenost odchodit, hlavne sme si vsak chceli skusit ako to vyzera so stopovanim v Argentine. Na zaciatku to vyzeralo beznadejne, ale po vyse hodine nam konecne zastavil maly nakladiak a zobral nas az do Purmamarci. V Purmamarce sa nachadza Cerro de los Siete Colores /vrch siedmych farieb/ a naozaj hral roznymi farbami - cervena, purpurova, ... read more

Rano sme len vstali, presli par metrov a mali nachystane ranajky - vynikajuce croassainty, vybornu kavu a cajik. Neskor sme sa vybrali prezriet si mesto. Salta neponuka vela klasickych turistickych atrakcii, ale je to krasne, ciste mesto a pre nas zatial najviac sa priblizujuce k Europe. Dalsou vybornou spravou bolo ze tu maju supermarkety, dokonca aj Carrefur, co sme hned aj vyuzili a urobili si krasnu veceru. Stani si kupil pravy argentinsky steak a tvrdil ze je to najlepsie hovadzie ake kedy jedol. Jediny problem ktory zatial mame s Argentinou je, ze sa tu nikde nedaju zohnat instantne slize, take tie co staci len zaliat, bez varenie. Viem, nieje to najzdravsie jedlo, ale je idealne na trekovanie - lahke a neminieme vela plynu. In the morning we woke up, walked few metres and had our breakfast ... read more

Dnes sme sa rozhodli hlavne oddychovat a ist len na par kratkych prechadzok v okoli San Pedra. Najprv sme zavitali do Valle de la Muerte /udolie smrti/, jedine co sme videli boli kamene a piesok, nieje sa comu cudovat ze tu nic nezije ani nerastie. Teplo bolo neskutocne a nikde ani trocha tienu, ani sme ho cele nepresli a po pol hodinke sme sa rozhodli vratit sa naspat. Dalsim cielom bola Pukara de Quitor, mala pevnostka z 12 storocia, leziaca na jednom z kopcov pri San Pedre. Vyskriabat sa hore v tom teple stalo vela premahania a jedine co sa z nej zachovalo su obvodove muri, ale aspon ze vyhlad z nej stal zato. A to bolo, hlavne vdaka teplu, na dnes vsetko. Cile je zatial prva krajina v ktorej nam davaju bloky vzdy ked za ... read more

Na dnes sme si pozicali bicykle a rozhodli sa navstivit blizke Valle de la Luna /udolie mesiaca/. Udolie vyzeralo presne podla nazvu ako mesacna krajina. Nikde nic, ani najmensia bylinka, dokonca ani kaktusy nieto nieco zive. Vsade same piesocne duny, zerodovane skaly a strasne teplo. V udoli sme tiez navstivili byvale solne bane, tato sol vsak nebola krasne biela ako v Uyuni, skor to vyzeralo ako spinavy lad. Vsade naokolo to pukalo a zem pod nami bola len taka krusta a v nej diery. Tiez sme videli Tres Marias /tri Marie/ tri obri zerodovane kamenne utvary, ktore ani s obrovskou davkou fantazie nevyzerali ako Marie. Cesta naspat bola namahava, sice konecne po asfalte, ale stale do kopca a proti teplemu vetru. Vyhlad na San Pedro vsak stal za to. San Pedro sa nam obom paci, je ... read more