74.den - galela


Advertisement
Indonesia's flag
Asia » Indonesia » Maluku
April 25th 2019
Published: April 27th 2019
Edit Blog Post

Vonku pod mrakom.

Na terase zjedene keksy, oznamenie, ze tu ostavam este jednu noc.

Podla recepcneho kijang do galela by mal chodit i z pred ubytka.

Zastavil som troch no ani jeden nesiel, tak isto ani dodavka angkot.

Nuz tak pesi busom prechadzam celu jednosmerku co je vlavo od ubytka.

Tu sa pytam dvoch domacich co cakali pri ceste, ci galela.

Ukazuju na prichadzajuci kijang so zltou spztko (to su oficialny prepravcovia, cervene su statny a cierne obycajny ludia ale i ti funguju ako taxi)

Pytam sa na cenu,25k, podla recepcneho mala byt 30k.

Este ked som povedal galela tak sa pytal na kontretnu dedinu.

Podla mapy pri jazere to mala byt soa sio.

Neskor sme sa cestou opat zaplnili.

Nesmel chybat vojensky check point aj s gulometom.

25km ubehlo rychlo. Opat dedinky, pobrezie, dobra vozovka cez dzunglu.

Po ceste obcas pochodujuci domaci.

Nuz sofer zachadza miesto k jazeru k moru.

Neskor zistene, v mapach su zle oznacene nazvy dedin, vsetko je poposuvane.

No nevadi mi to.

Aspon nasajem atmosferu novej dedinky.

Tu ale ako i inde cestou je kopa garazovych predajni, odpocivadiel pre ojekarov ale i par domov pokreslenych fut.tematikou.

Zvacsa vlajky brazilie, obcas argentiny a niekedy nemecka.

Ludia oproti tobelu viac priatelskejsi. Usmievali sa a obcas hellou mister

Po asi 2.5km odbacam vpravo, tu ma este pristavuje predajca zmrzliny, zistuje kam idem.

Na mape sa cesta javila ako polnacka, v skutocnosti je to vsak asfaltka.

Jazero galela velke, pokryte kopou lekien.

Zastavka pri komposnarni odkial fajn vyhlad na jazero.

Bol tu i pojazdny predajca baksa, tak som si hned za tanier dal.

Skoru obednu pauzu mali i zamestanci tohto mini podniku.

S nima kopa srandy, hlavne s jednou babou, bo ta jedina vedela jak tak po ang.

Este mi povedala, ze vsetci su happy, bo je tu s nimi cudzinec.

Po jedle pokracovanie popri jazeru.

Obcas dobre vyhlady, sem tam neaka ta restika pri jazere (samozrejme prazdna). Pri jednej sa dali pozicat i slapadla.

Popri ceste same kokosove palmy.

Kokos je tu velmi popularna plodina.

Obcas ma obehli motorkari. Vodici zvacsa skolaci.

Cez kokosovy haj som sa chcel dostat k druhemu jazeru ngidiho, no nezadarilo sa.

Ako som vysiel z kokosoveho haju, na ceste prave pochodovala zenska. Tvar malu namalovanu na bielo. Vyzerala ako strasidlo. Takychto zien som uz par videl, je to udajne proti slnku ale vyzera to fakt strasne.

Prichadzam do prvej dedinky, tu pokracujem rovno, odbacam ku kostolu a po jeho lavej strane sa dostavam dole brehom k jazeru.

V dedinke boli tiez krize popri ceste.

Pristup k jazeru prakticky nulovy, dostal som sa len na dve pracie lavicky.

Povrch hladiny pokryti leknami, kvety boli vsak ine ako u nas. Take vacsejsie a modre.

Po oddychu nazad do dediny a pokracovanie okolo jazera galela v protismere hod.ruciciek.

Ono sa tu ani moc pri jazere neslo, skor len cez dedinku.

Ta skoro vymreta, obcas posedavajuce zeny, ci deti.

Na motorke presiel obcas podomovy predajca. Od jedla cez hrnce az po hracky.

Na ceste sa susili aj rozne plodiny.

Krizov ubudlo, zrejme moslimska cast.

Jedlo nula bodov, aspon obchodiky fungovali, tak som doplnil tekutiny.

V dedinke samuda ma odchytava skuter. Dve zenske s dvoma detmi. Tak foto. Zenska ucitelka, klasicke otazky, no odporucila mi navstivit vodopad sapion (na mape je cesticka oznacena k dokulamo). Vraj do 3km, najskor tam chcela ist so mnou, potom volali volakeho chlapca (7r) nech ma tam odveze na motorke.

Nakonec sa tam vyberam pesi.

Na tabuli napisane 5km ale pohoda, silu som este mal a cas tiez.

Opustam dedinku a idem po dobre prejazdenej polnacke cez kokosove plantaze (cesta je na mapy.cz smer dokulamo).

Obcas stretavam domorodcov s macetami, vzdy som sa pre istotu pytal na smer, i ked len jedna hlavna cesta.

No prichadzam k razcestiu. Chvilku cakam ci niekto pojde.

Prichadza clovek, naviguje ma doprava.

Medzi palmami obcas domceky resp pristresky sluziace na spracovanie kokosu.

Prichadzam k rieke, ta mala.

Obzeram sa okolo seba, no vodopad nikde.

Len v rieke hrajuce sa deti a dvaja dospeli.

Ti mi kreslia na zem mapu. Treba prebrodit rieku, potom 2-3km rovno a doprava az pridem k vodopadu. Cesta ma byt dobre viditelna a su tam aj ludia.

Vyzuvam sa a sup ho do rieky.

Spravim tri kroky a uz sa s nohou prepadavam v pieskovom dne po kolena.

Ludia mi ukazuju aby som siel brodit nizsie po prude.

Sup a uz som na druhej strane. Brod asi tak 5m siroky, podlozie cierny piesok.

Obuvam sa, clovek co vedel trochu ang na mna vola, ze jeden chlapik ma k vodopadu doprevadi.

Ok.

Strme stupanie po ciernom piesku.

Chlapik len zabky ale ide ako strela. Normalne som mu nestacil.

Ang nevedel, maceta nesmela chybat.

Cesta v pohode, obcas vsak vela blata resp stojata voda.

Miname ludi co opracuvaju kokos resp ine dzunglove plody.

Oproti nam tazne zviera co tahalo voz s nakladom.

Prichadzame k vodopadu.

Davam chlapikovy 10k, mensie som nemal.

Klesam k vodopadu.

Na rieke su hned dva vedla seba. Dost silne ale vyskovo priemer.

Relax.

Po oddychu nazad uz sam, neda sa stratit a clovek k vodopadu najde cestu i sam. Staci sa drzat vyslapanej cesticky a ked sa dorazi k rieke treba ist vpravo, opat po vyslapanej cesticke.

Stretavam par ludi, brodenie a pokracovanie do dediny.

Obcas ma obehnu motorkary, jeden ma chcel zviest ale odmietol som .

Kazdy lesny robotnik ma s usmevom zdravil. Skusali i komunikovat ale moja indonezstina neni na to stavana.

V dedinke davam do seba studene napoje a pokus o auto co ma zobero do tobela.

Druhe auto ma hned bere. Opat taxi kijang. Vzadu moslimska rodina.

Dnes som dal cca 26km za 8hod hrubeho casu.

Este som sa chcel zastavit v dedinke pune, kde su dve japonske dela z ww2 resp na priezracnom jazere telaga biru opradenom legendami.

Udajne tu byvaju neviditelny ludia. Dost ludi tomu na tomto ostrove veri.

Nuz ale vynechavam to, bo som fakt ko a blizi sa dazd.

Cesta ubehla rychlo.

Pri pobrezi dost kamenolom, vsetko rucna praca. Taktiez tazenie hliny a cierneho piesku.

Sofer ma vyhadzuje 50m od ubytka.

Na recepcii sikovna baba ale ang nist.

Nechapala, ze chcem opat sprej na komare.

Dosli sa ubytovat aj ludia z moratai, chlap hned zjednaval ale tu sa nezjednava. Na moratai vraj treba vsetko zjednavat.

Po kyblovacke vybehnutie na hlavnu jednosmernu cestu.

No predtym som do seba hodil plechaca z vedlajsieho obchodu.

Recepcnej som sa pytal kde zozenem babi (pork) ale nevedela.

Davam kuracinu na palicke,v restike neskutocne teplo.

Napraskany zastavka v supermarkete. Tu zistene, ze flaskove pivo sa oplati viac (32.5r 0.62l). Tak berem dve, vodu a chipsy.

Platba kartou presla az na druhy pokus.

Na ubytku recepcny nemal otvarak ani nic cim by som flase otvoril.

Nastastie na izbe klinec v stene, tak sup a uz boli flase otvorene.

Recepcny mi zohnal rozdvojku, zebral z druhej izby.

Na terase zahajenie pitie piva.

Dosol chlapik zo vcera ale nechapal som co mi furt hovori. Mlel o cislach,o dolare, eure a rupii.

Recepcny sa pridal ale tez len nic moc konverzacia.

Motorka sa tu pozicat neda, skoda.

Dosla aj domaca. Chiky chiky je rovnake slovne spojenie ako na taiwane. Vo vietname a thajsku je to bumbum.

Mi ukazovala, ze chlapik (starsi ujko) co mlel o cislach ho ma maly, on jej na to, ze aj ona ma malu.

Po dopiti piv, spanok.

Zaujimave, ze neberu zalohy za sklenne flase.

Naklady :

Kijang tolebo - soa sio : 25k r
Bakso : 6k r
Ladovy caj : 5k r
Sprievodca k vodopadu asi 3km : 10k r
Sprite, ladovy caj : 12k r
Kijang samuda - tolebo : 30k r
Penginapam indah fanny, singel, private mandi, fan : 100k r
Pivo 0.5l plech, voda : 35k r (27+8)
Sate ayam, nasi : 25k r
Nakup : 4.9€ (revolut 77k r, 2piva, voda, chipsy)


Advertisement



Tot: 3.145s; Tpl: 0.041s; cc: 13; qc: 46; dbt: 0.0461s; 3; m:saturn w:www (104.131.125.221); sld: 3; ; mem: 1.4mb