54.den - presun do dili

---

Budik mi zvoni 3.40, z postele sa vykopavam o 10.min.

Umytie zubov v sude, pobalenie sa, v chodbicke stretnutie s buducim iteckarom a zobudenie cesey.

Ta hned rozsvicuje a budi sa aj najmladsi brat.

Mensi pruser, mama mi niekam presunula topanky, po dlhej dobe nakonec uspesne najdene.

Itckar ma odvaza k tiki, aj som protestoval (pesi asi 10.min) ale nic mi to nebolo platne.

Vraj je to v noci nebezpecne.

Rozmaha sa tu kriminalita tinedzerov na motorkach.

Pri cakani na zvoz do dili pokec s bratom.

Postupne zacina cestovat, najskor dava svoju krajinu a neskor by chcel aj zahranicie, europu. Tam maju v holandsku rodinu, tak s ubytkom problem nebude. Problem je len nasporit na letenku a viza.

Jeho najblizsi ciel je sumba, blizky ostrov pri timore. To mi odporucala aj cesey.

Ma tri roky priatelku ale svadbu nechysta, najskor chce cestovat.

Tu spolu nemozu zit spolu zena s muzom, ktory niesu zobraty, udajne taketo veci riesi policia.

Po polhodine prichadza zvoz (5.10). Este pred tym sme volali na cislo co som vyfasoval ale nik nebral.

Do dodavky vojde 11 pasazierov + vodic. Miesta dost.

V meste vyzdvihujeme este dvoch ludi.

A smer….. Nie nie, ziadne dili ale centrala paradise travel.

Prehadzuju sa ludia, vyplacam listok a o 6.05 uz konecne smer dili.

Za mestom naberame 4 clennu rodinu, fasujeme mini ranajky.

Ako vzdy ani tentokrat sa mi nedari prepichnut slamkou vycko na pohariku. Prepichuje mi ho sused. Medzi nami nik nesedi, co je fajn, viac miesta.

Dostavame sa do kopcov, zatacky a prichadza to na co som bol na florese po cely cas nachystany ale nestalo sa to. Domaci zacinaju grcat.

Najskor tetka predemnu, vystrkuje hlavu z okinka a uz to zajazdy ide.

Neskor sa pridava decko za mnu, dalsia tetka predemnu a zas dalsa za mnu. Korunuje to moj prisediaci, ktory grca do papieroveho kelinku z ranajok.

Ten sa po 6 rokoch vracia do rodnej krajiny. Tu ma vraj caka mega horko.

Cesta super, i ked na niektorych usekoch zosuv pody, kamenov. Tu by sa tez oplatila pozicat motorka.

Zastavka na obed v predrazenej restike, kde minam posledne prachy (ok,este mi ostalo 1k r).

Auto z oboch stran ogrcane.

Zacinam citat tonicove zazitky z uzhorodu, pri konci sa len pousmujem ked spomina kopu snehu.

Vacsia zastavka v hranicnom mestecku atambua, ktore ma vobec nezaujalo.

Rodinka si tu zamiena rupie za dolare. Najskor 700usd, potom odbiehaju za roh s malou dcerou (asi 6 rokov) a vracaju sa pokracovat v zamienany, dalsich 700usd. Asi druhu varku skovali dcere do siat.

Presun k atm, tu dalsi spolucestujuci vybera kes, este jedna zastavka na centrale, kde nam beru pasy, vsetky az na dva su modre. Moj je bordovy a podobnu farbu ma aj vychodotimorsky.

Drbeme sa po ceste neceste pre jednu picu az na druhy konec mesta, jak keby su nemohli dovist na centralu.

Uz sme full, takze trosku menej miesta ale vsetko ok.

Cs mi povodne radila ist stopom z tohto mesta ale moc velka premavka to veru po 12.30 neni.

Pred hranicami zastavujeme, s krikom nas obkolesuju domaci vyrastkovia, uplne jak keby nas chceli prepadnut.

Nic take sa vsak nedeje, len ponukaju svoje sluzby na prevoz batoziny.

Ono sa toti ide dalej k hraniciam pesi, neni to vsak daleko.

Vchadzam medzi poslednymi ale domaci musia ist na daku speci kontrolu, ja vypisujem len vystupnu kartu, podavam pas, kontrola udajov s kartou, vsetko sedi, bum a uz mam vystupne razitko.

Ha opustam budovu prvy, da sa ist len rovno. Este jedna indonezska kontrola razitka a po asi 200m prichadzam k colnici timor leste.

Tu ma naviguju dolava, do budovy. Vyplnujem vstupnu kartu( ubutko napisane prve z wikitravel) a este colnu karta ( vsade zaskrknut no)

Na pasovom otazka ci slovakia is europe. Yes, ok a uz mam stempel v pase. Este isla kolegyna colnika kontrolovat ci fakt je slovakia europa ale on len mavol rukov.

Bolo tu aj okinko na kupu viz voa ale to sa na ludi zo schenghenu nestahuje, ti to maju free.

Odovzdavam deklaracnu karticku, ze nemam nic na preclenie a vychadzam pred budovu.

Colnik sa inak na karticku ani nekukol a automaticky ju hodil pod stolik do krabice.

Kedze som celou procedurou presiel ako prvy z nasho vozidla, postavam vonku a cakam co sa bude diat.

Paradise travel aut je tu kopa, len do ktoreho nasadnut. Povodne vozidlo hranicu ani so soferom neprekracuju.

Konecne ide moj sused, ten si najal nosica.

Ideme spolu z budovy doprava na parkovisko za plotom. Tam uz caka novy vodic.

Je tu vsade blato, muselo dobre liat.

Ako posledny prichadza 4 clenna rodinka. Uplne sa suchcu. Baba, dedo, mama a detsko.

Po par metroch je uz citit znacny rozdiel oproti indonezii.

Cesta totalne rozbita a to je hlavny tah. Sama jama, vymol, po asfalte miestami ani chyru ani slychu.

Okolite domceky miesto plechovych striech len listnate. Obyvatelstvo o dost chudobnejsie podla vzhladu. Ziadne obrie satelity pri kazdom dome ako u susedov.

Strasne mnozstvo krav (?) a koz. Behaju krizom cez cestu.

Obcas ide oproti nam motorka resp terenny hilux.

Okolo pozostatky velkeho dazda, same kmene stromov a bordelu.

Obcas je na ceste (nasa 3.trieda) zosuv pody, strom, skala.

Znicoho nic nabiehame na uplne novu asfaltku, nase dialnice sa mozu strcit do prdele. Bohuzial je to len par km a opat nahovno cesta.

Nuz preprava tu bude fakt zaujimava.

Ako sa priblizujeme k hlavnemu mestu , pribudaju na ceste nakladiaky a stroje. Cinska (korejska?) spolocnost tu buduje cesty.

Okolo 17.15 konecne prichadzame do dili. No moja radost je predcasna.

Vystupujem az predposledny.

Kazdy sa dava zaviest tesne pred dom. V jednej uzkej ulicke sme nachvilu zablokovali celu dopravu.

To sa moc nelubilo miestnim policajtom (?), trubili jak drbnuty, hlavne videli, ze sa neda poriadne pohnut. Jeden dokonca vykrikoval nieco z auta.

Nakonec vyskakujem pri ubytku daterra, povodne som chcel central dili backpackers, ktory je viac v strede mesta.

18.10 teda konecne v dili.

Majitel ma zlu spravu je full, bo zajtra tu je daky hudobny festival.

Zistujem od neho zubara, neodporuca, su tu drahy (poistka mi kryje do 250€ sa mi zda) ale hlavne nekvalitny. Tak vydrzim do kuty a uvidime co tam. Ono je zatial odlomeny len kusek z vonkajsej strany na zadnom zube.

Majitel je napomocny a berie ma do blizkeho ubytka pri ambasade noveho zelandu, casa minha backpackers.

Uplne jednoduche ubytko v dorme za 10usd. Dorm je 4 miestny, som tu len ja a jeden clen bangladeskej rodiny co to tu vlastni.

Sprcha ok, zachod konecne splachovaci ale bez prkinka.

Po ubytku sa vraciam nazad do povodneho hostela.

No predtym ale hladam neake jedlo. To co mi odporucila domaca je zavrete.

Ulice tmave, osvetlenie minimalne.

Ludia tak divne po mne kukaju, ziadne usmevy. Zatial veru prvy dojem z tejto krajiny nic moc.

Nachadzam konecne volaku warung.

Ryza, kuranoha a pohar vody s ladom.

Stehinko bolo riadne, kopa masa.

Sledujem kolko platia domaci. Davaju dve mince, tak som vydedukoval, ze to bude asi dolar. No platim dva. Nasrany odchadzam, ze ma napalili. Na druhy den ale zistene, ze to bolo ok, bo maju kovove aj jednodolarovky resp je 100 centas alebo tak nejak sa to vola.

V prvom ubytku fajn osadenstvo. Nemecky par, belgicky par co tiez prisli dnes.

Nemci sa chcu ist potapat, je tu jeden divemaster, ponuka jeden ponor za 55usd. To odmietame, ono mam dost casu a do dili sa vratim este 2x.

Belgicania su dobrovolnici, vobec este nevedia co tu budu robit ale ostanu tu asi 3. Mesiace.

Samozrejme mi odoporucaju kolumbiu. Vraj ak by bola zaujimava letenka uzaj letia, hlavne baba.

Ked som vravel, ze byvam za 10usd, tak boli vsetci prekvapeny, oni za 15usd ale zas maju ranajky a neskor zistene, ze aj pranie v cene.

Kedze sme vsetci k.o. dohadujeme sa na zajtrajsi hudobny festival.

Na ubytku wifi nahovno, opat to ide cez hotspot. Majitelka vravi, ze wifi je tu extremne draha.

Vyfasoval som aj gratis 0.5l vodu.

Matrac nic moc, fan v pohode.

Som myslel, ze okamzite zaspim ale mal som dost velky problem ponorit sa do rise snov.

Naklady :

Paradise tour bus kupang - dili : 225k r
Ryza, ryba, baklazan : 30k r
casa minha backpackers, 4dorm, fan, share kupelka: 10usd
Ryza, kura : 2usd

---