Relax v Muang Ngoi Neua

---

Z Nong Khiaw sme sa za hodinu dostali lodou do malickej dedinky Muang Ngoi Neua kam sa nedalo dostat ziadnym inym dopravnym prostriedkom - len po rieke. Hned zo zaciatku spomeniem ze v dedinke bolo zhruba 70 turistov a z toho bolo 6 z Ciech!!! V celom Laose som stretla len 2 Cechov a pridem sem na koniec sveta kde je elektrina len 3 hodiny denne, ziadny internet a ziadny telefon a tu ich je 6 naraz :-) Vecer sme spolu vecerali aj s dalsimi turistami, hralo sa na gitaru - vsade ticho az na svrcky, ziadne auta, motorky - proste totalny relax - uz davno som nebola tak leniva - cele hodiny sme sa hojdali v sietach pred chatkami, pozorovali prirodu a rozpravali sa. Dedinka bola obklopena horami - zase sa nedali fotit lebo vypaluju polia a cele dni je opar. Plavali sme v rieke co som v zivote nerobila az tu v Laose - voda je cista, nie su tu ziadne tovarne... Deti tu maju na starosti este mensie deti - bez dozoru plavaju v hlbokej rieke, clnkuju sa daleko od domu, hraju sa z nozmi atd. - je to tak v celej juhovychodnej Azii a je to dost sok - rodicia zo zapadu by sediveli keby to videli. Videla som ako sa asi 2 rocne dievcatko snazilo prevratit zaparkovany bicykel a jej rodicia sa na nu par minut pozerali - bolo jasne ze ho prevrati a ze sa udrie - ale ani potom jej nepovedali ze to nema robit - len ju s usmevom zdvihli a nechali ju robit co sa jej zachcelo. Mala som 2 typicke "Lao masaze" - velmi dobre - lutujem ze som nebola v Indii, Kambodzi ani Vietname - mohla som porovnat. Inac ubytovanie ma stalo 1,50 USD na noc a jedlo bolo tiez pomerne lacne - preto tam ludia zostavaju tyzdne - nechcelo sa nam z tadial odist - neobycajna, kludna atmosfera. Povodne sme mali ist s Itayom a Luciom rovnakym smerom ale kedze nas odmietli pre nedostatok cestujucich odviezt rozhodli sa ist inym smerom a zo vsetkych turistov som zostala stat na ulici sama - vyhliadky na akukolvek dopravu mojim smerom boli skoro nulove. Mala som ohromne stastie - natrafila som na chlapika ktory isiel do polky cesty kam som mala namierene - nehovoril po anglicky a zaratal si ovela viac ako mal, ale v tom momente mi to bolo jedno. V polke cesty mi oznamil ze ma dokonca nehodi ani tam kde sme sa dohodli, ale nastastie sme zobrali po ceste dalsich miestnych co isli mojim smerom. Vyhodil ma v mestecku kde mal - prasna ulica s par domami z bambusu kde som mala zase ohromne stastie lebo som natrafila na parik starsich Danov - nechcela som verit vlastnym ociam ze vidim"biele tvare" :-) V Laose pracuju uz 2,5 roka a isli tam kam ja do mesta Udomxai, tak ma sem hodili uplne zadarmo. Takze som zase solo ale snad sa mi podari natrafit na turistov ktori maju namierene tam kam ja. Na severe Laosu nie je az tolko turistov ako na juhu - je to tu dost vyludnene - auto okolo nas preslo tak raz za pol hodinu. Je dost mozne ze toto je moj posledny blog z Laosu lebo tam kam idem nie je skoro ziadna "civilizacia" - ak bude internet, bude pomaly a velmi drahy. Dnes som poslala e-mail na tu "The Gibbon Experience" tak dufam ze sa mi tam podari dostat - stoji to 140 USD na 3 dni ale ludia co to absolvovali prisahaju ze by zaplatili aj viac. Kde prave som je velke riziko malarie a ja nerada pouzivam repelent, tak budem koncit, lebo ma stipu komare.

---